Banskú Bystricu treba jednoducho milovať. V podstate je to jednoduché. Môžeme sa postaviť randomly na hocijaké miesto a len sa kochať!
Napríklad taká Komenského ulica.
Lokalita v centre mesta, atraktívna svojou polohou, špecifická svojím smerovaním. Niektorým pripomína ulice San Francisca, najmä motoristom. Z neznámeho dôvodu cestou hore kopcom majú mnohí, ale fakt že mnohí pocit ako po redbulle – s krídlami a s vetrom vo vlasoch, s nohou na plyne … sa rútia za ohromného rachotu hore ulicou, ktorá je lemovaná rodinnými domami a pár bytovkami. Ich rýchlosť sa na 50-ku nepodobá, na križovatke s Kollárovou ulicou nezriedka vidno za nimi iskry, keď chytia podvozkom cestu. V lete sa k nim pridávajú motorkári. Hlavne večer. Rachot a rýchlosť vtedy chutia akosi výraznejšie, lepšie… mesto-nemesto. Faktom je, že som na tejto ulici policajtov videla mnohokrát, keďže je tu väzobný ústav, ale jakživ som nevidela policajta, ktorý by tu meral rýchlosť… Chápem, sloboda je najviac.
Keď ulicu v jeseni rozkopali kvôli výmene potrubí, chodníky zmizli. A tak sa hore-dole ulicou tmolili ustráchaní ľudia pomedzi odvážne autá a bolo by to vtipné a bizarné, keby to nebolo smutné. Ľudia stratili pôdu pod nohami, rýchlosť áut však nikto nereguloval. Toto mesto je pre autá, nie pre ľudí. Dnes sú chodníky svojím spôsobom schodné, ale bez asfaltu. Kočíky, vozíčkari, ľudia s pohybovými obmedzeniami – teraz nám tu nezavadzajú, lebo tadiaľto aj tak neprejdú. Neviem, kadiaľ teraz chodia do mesta, ale koho to zaujíma?
Keď začne pršať, celá ulica sa zmení. Je pomerne strmá, takže voda po nej tečie rýchle. A že jej je veľa! Celé potoky sa ňou rinú, bez ohľadu na to, či ide o letný dáždik alebo jarnú prietrž mračien. Je to neuveriteľná premena, ako sa asfaltová cesta odrazu zmení na rýchle koryto divej rieky … prekročiť ju je takmer nemožné. Teda – dá sa to, ale s nohami mokrými po lýtka. Ale čože – príroda a divočina priamo v meste, veď to je nádhera!
A užívajú si to aj šoféri. Pešiaci sa plížia tesne popri okachličkovaných priedomiach domov, dúfajúc, že ich práve tie ochránia pred nechcenou sprchou (neochránia). Šoféri si to, naopak, užívajú. Niekedy si myslím, že hrajú takú virtuálnu hru … koľkých trafím.
Ale je tu ešte jedna vec, ktorá robí Komenského ulicu za dažďa špecifickou. Výnimočnou. Dostáva totiž nový rozmer, bežne ju človek vníma vizuálne a akusticky, ale za dažďa sa jej jedinečnosť znásobí špeciálnym odórom. Jedinečná kombinácia jarného dažďa a splaškov, ktoré vyrážajú spod poklopov kanálov a tečú dole ulicou, je fascinujúca. Bublinkaté čudo, ktoré vyteká spod poklopu nakrivo položeného, niekedy doplnia aj zvyšky toaletného papiera. Prosto – umenie! Kráčate po Kollárovej a nič. Ale potom odbočíte na Komenského a zrazu, v akomkoľvek zamyslení ste, hneď viete, že ste tu. Komenského ulica. Ulica, ktorá zaujme zrak, sluch aj čuch. Príďte na návštevu, užijete si!
