Už sa to stalo, už je mladý Lunter tak, ako má byť. Už nemôže nikto zapochybovať, prečo vystupuje za BBSK, prečo oficiálne rokuje a vydáva stanoviská. Už to je za nami, už nie sú a nebudú žiadne pochybnosti.

Keď hneď po víťazných voľbách pán čerstvo  zvolený župan prišiel s názorom, že chce svojho syna vo svojej blízkosti, tak som to prijal ako dôsledok a záver niečoho, čo som očakával. A zašiel som ešte ďalej, aj som pánovi Lunterovi rozumel. Chcel nablízku niekoho komu dôveruje, kto mu rozumie a kto pozná jeho premýšľanie a samozrejme jeho silné a slabé stránky. Zdalo sa mi to dokonca rozumné, pretože násobenie síl a odstránenie komunikačných bariér som považoval a stále považujem za dôležité. Kraj, jeho inštitúcie, zanedbaný, resp. žiadny rozvoj, odmietanie európskej pomoci, smiešne a dobrodružné vedenie kraja a často na verejnosť presakujúce kauzy, to bolo potrebné zastaviť a začať poctivo a systematicky odkrajovať z úloh, ktoré tvorili volebný program pána Luntera. Samozrejme nezabúdam, že aj tých, ktorí sa v jeho prospech vzdali a prišli s programom, ktorý mal byť minimálne inšpiráciou ak nie priamym zadaním pre BBSK. Mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne a nie štandardne očakávané riešenie. Povedal som si, ak to kraju pomôže, prečo nie. Naštartovať rozvoj, vymeniť myslenie, poriadne vyvetrať a začať tvoriť, to chce potenciál, ktorý nik nenájde na ulici a ktorý žiadne výberové konanie nedokáže. Tandem otec a syn som prijal s rozpakmi, vnútorne som však hľadal pozitíva. To bolo pred viac ako rokom, to bolo vtedy, keď väčšina tlieskala a hlavne tí, ktorí boli v pozadí úspechu pána Luntera a z ktorých mnohí pokračovali už nie ako volebný, ale ako pracovný tím pána predsedu.

Tlieskanie zoslablo a pracovný tím mnohí opustili. Zostalo podivné ticho, pán predseda prestal komunikovať, skôr sa objavoval v lokalitách kraja, kde akoby spoznával prírodu, pamiatky a  tvorivých ľudí. Pripomínalo mi to objavovanie zaujímavých destinácií, kde sa oplatí prísť a niečo zaujímavé vidieť. Podobnosť s volebnou kampaňou sa nedalo nevidieť, črty boli jednoznačné. Volebná kampaň má však úplne iné zadanie a keďže čas plynul, očakával som riešenia a nie marketingové fotografie a sľuby.

Prestal som sa o pána župana zaujímať. Dôvodov bolo viac, hlavne však minimum informácií, hlavne takých, ktoré by boli predzvesťou niečoho, čo by bolo v koncovke jasne viditeľné a autentické. Snahy poslancov informovať svojich priaznivcov som tiež nemal dôvod poctivo sledovať, pretože informácie typu „schválili sme financie na tú alebo onú cestu“ mňa očakávaním rozhodne nenapĺňali. Rozpačité založenie Rozvojovej agentúry, ktorá dostala do vienka 1,7 milióna eur nie je tiež tým rozhodnutím, ktoré by som zaradil do kategórie šťastných a premyslených. A keď v apríli pán župan ústami svojho syna vystrelil svoju hlavnú tému, ktorou sú opravy ciest smelo, razantne a hlavne neprofesionálne, tak som spozornel a kládol si okamžite otázky. Žiadať bez akéhokoľvek predchádzajúceho rokovania a relevantných analýz na tlačovke vládu o dotáciu 320 miliónov eur na iniciatívu „Cesty pre Slovensko“ a tváriť sa, že požiadavka je pre všetky kraje a samosprávy avšak bez účasti ostatných županov, tak to bolo tak nečakané a tak zvrátené, že som sa vôbec nečudoval reakcii predsedu vlády.

“Som Banskobystričan, a preto mi je nepochopiteľné, keď sa dozviem na zahraničnej pracovnej ceste, že vedenie banskobystrickej župy, mladý pán poslanec Lunter, syn pána župana, ktorého sme my podporovali a som rád, že sa to podarilo, mi odkáže cez médiá, aby sme dali vyše 300 miliónov eur na opravy ciest. Nejaký nový štýl politiky? 

(Poznámka na okraj, odborným garantom bol Tomáš Mišovič, ktorý už dlhšie na úrade nepracuje. Pred jeho prijatím na úrad varovali pána predsedu mnohí, nedal si povedať.)

Pôsobil som vo volebnej partii pána Mičeva, viackrát som hovoril aj s Martinom Klusom a Igorom Kašperom. Snažili sme sa komunikovať so všetkými, ktorí sa postavili Mariánovi Kotlebovi. V tej dobe som opakovane kládol otázku, prečo kandiduje pán otec, prečo nekandiduje syn, ktorý hovorí a koná v kampani a pri každej príležitosti nahrádza otcove odpovede svojimi. Vysvetlenie som nedostal. Bolo to celý čas neprirodzené a z časti podozrivé.

Naším a mojím hlavným zameraním bolo odstránenie pána Kotlebu a jeho družiny zo župného domu. Tomu sme podriadili všetko, obetovali čas, pripravovali stratégiu a program. Ani chvíľu sme neváhali, že ak bude treba odovzdáme našich voličov tomu, kto bude najsilnejší a najprijateľnejší. Hlavný cieľ sme podriadili všetkému, nie však bez toho, aby sme si nevšímali našich partnerov a napokon v kampani aj súperov. Nič sme nezahmlievali a nič sme netajili.

Do finále s mandátom všetkých voličov, ktorí netajili hnev a hanbu za to, že štyri roky reprezentoval náš krásny, ale rokmi skúšaný kraj niekto, kto akoby vyplával z temnoty Slovenského štátu osvetlený fakľami a nereálnymi sľubmi. Už vtedy bolo jasné, že nákladná volebná kampaň prikryla skutočné kvality zvoleného župana a jeho najbližších spolupracovníkov. Stále však prevládal názor, radšej Luntera ako Kotlebu, predsa len zmena tu je. Stále a netajím, že to platí aj v tieto dni, verím, že konečne budeme cítiť výsledky, že jeho mandát nebude len o tom, že daruje 1 milión eur na dovolenky zamestnancom kraja a napríklad aj 190 tisíc eur do Osrblia, ale že predstaví rozvojové impulzy a programy, o ktorých bude hovoriť celá republika a bude nám Luntera závidieť.

Vicežupan dostal silný mandát, už ho musíme brať vážne, už nebudú pochybnosti prečo koná v mene predsedu. Aj na politický precedens dokážem zabudnúť, len nech sú výsledky a nie len stále akoby predvolebné sľuby. Chcem viac počuť o riešeniach, ktoré boli témami volebnej kampane.

Nepredstierajme, že sa neponúka aj iný pohľad, ide tu o niečo úplne iné? Všeličo ma napadá, ale budem sa silno usilovať na to nemyslieť a stále veriť, že sme svedkami o netradičné spojenie v prospech výsledku. Lunterovci prebrali vedenie kraja, spoločne prinesú do rodiny viac ako 10 tisíc eur z verejných zdrojov mesačne. Moje očakávania sú legitímne a už horím nedočkavosťou, čo tento rodinný  klan pre náš kraj dokáže priniesť.  Budem to starostlivo sledovať s nádejou, že nielen sám. Sme svedkami politického precedensu, ktorý tu ešte nebol. Jeho politická cena je veľká, takže budem spolu s vami zvedavý.

Autor blogu:

Martin Baník

Banskobystričan.