1. Čo ma v tomto roku potešilo? Tak napríklad pamätník venovaný odkazu Jána Langoša. Pripomeňme to jeho krédo – „ten kto nepozná minulosť, je odkázaný ju opakovať“. Aktuálne … A hoci sa nám tu už zasa betónuje pri moci štátostrana, a tí najlepší z verejného života (a prípadne aj zo Slovenska) odchádzajú, zatiaľ čo drvivej väčšine je to celé úplne jedno, nie, nie som smutný. Pozerám si fotku Niny Langošovej a jej malej dcérky Mii, bezstarostne sa hrajúcej na dedovom pamätníku v Záhrade, a hovorím si: Ján Langoš žije ďalej. Vo svojich potomkoch, ale nielen.
2. Čo ma v tomto roku nepotešilo? Tak napríklad razantný nástup inštitucionalizovaného neofašizmu, ktorý, nalievajúc sa do vyprázdnenej niky po SNS, smeruje (aj) do slovenského parlamentu. A s tým súvisiaca plazivá kotlebizácia „štandardných“ strán, najmä tej najštátotvornejšej. Ľudia to už nechcú ani počúvať, no obávam sa, že to najhoršie je ešte len pred nami. Ale ako tu napísal aj ex-kolega – ten nácek s riedkymi fúzikmi aspoň nebude našim primátorom…
3. Čomu sa budem venovať v budúcom roku? Tak napríklad poctivej drobnej komunálnej práci, aby som sa mohol pozrieť ľuďom smelo do očí. A tiež tomu, aby po šiestich poslancoch BBA (2007 – 2010) a siedmich poslancoch BBA (2011 – 2014) mala Banskobystrická alternatíva tých poslancov v mestskom zastupiteľstve v období 2015 – 2018 viac. Aspoň osem. Aspoň:-). Ak to v sebe cítite aj Vy, ozvite sa nám. A PF 2014. Všetkým.
