1. Čo ma v týchto dňoch potešilo?
Veľa malých vecí. Tak napríklad ďalšia knižka talentovaného bystrického historika Vlada Sklenku, objavenie sa novej šikovnej aktivistky za lepší Leninov park, pani Jany Mojšovej, úspech kultového „bazénu“ gymnazistu Slava Sochora a spol. (inak, o tomto skromnom chalanovi bude ešte Bystrica/Slovensko počuť), vznik Mapy mesta BB – originálneho sprievodcu Bystricou z dielne Rady študentov mesta, atakďalej apodobne. 
Kvalitný a dobrý život vzniká totiž práve takto: nie veľkohubými budovateľskými kecami politikov o zahraničných investoroch, priemyselnom parku, nových cestách, eurofondoch, šťastných zajtrajškoch a blablabla…, ale dennodennou a zdanlivo nenápadnou prácou takýchto budovateľov – sociálneho kapitálu…
2. Čo ma v týchto dňoch nepotešilo? O tomto chlapíkovi sa v istých kruhoch celkom seriózne uvažovalo ako o kandidátovi na bystrického primátora. Nakoniec si ale (kmotri) našli iného favorita…
3. Čomu sa v týchto dňoch venujem? S priateľmi sme si pripomenuli ruskú okupáciu, dokončil som sériu deviatich sásovských letných stretnutí a – dajúc plne za pravdu aj pánovi prezidentovi Kiskovi🙂 – zbieram pomaly podpisy pod kandidátsku petíciu. Z tých početných stretnutí mám jeden základný dojem: ľudia v našom meste sú mimoriadne naštvaní, na celú bystrickú politickú triedu. Že sme (takmer) všetci poslanci rovnakí… že sme odtrhnutí od reality… že nás zaujímajú len vlastné kšefty… a tak. Nepočúvalo sa mi to ľahko. Nuž, tie novembrové komunálky môžu byť ešte zaujímavé…
