Tento blog som sa rozhodol napísať, už keď sa mi dostalo do rúk februárové číslo Radničných novín. Pre udalosti, ktorými v posledných týždňoch žije celá republika, som však na to pozabudol a spomenul som si, až keď som zachytil informáciu o odovzdaní petície za rovnoprávne financovanie školských zariadení. (Podpísalo ju viac ako 3 100 občanov a jej text je tu.)
Vo februárových Radničných novinách je na strane 7 článok s názvom Tak sa na to pozrime komplexne, v ktorom sa pán prednosta mestského úradu Martin Adamec pokúša obhajovať to, že mesto Banská Bystrica posiela na deti v cirkevných a súkromných školských zariadeniach len 88 percent príspevku, aký posiela na deti vo svojich, teda mestských školských zariadeniach. Pán prednosta sa v ňom pri svojich kvázi argumentoch spolieha na to, že väčšina občanov, vrátane rodičov detí, nemá prehľad o skutočnej situácii jednotlivých škôl, keďže väčšinou každý pozná len tú jednu, ktorú navštevuje ich dieťa, a tiež, že nemajú prehľad o spôsobe financovania škôl. Keď už pánovi prednostovi na jeho „argumentáciu“ skočili viacerí mestskí poslanci, zrejme počíta s tým, že mu na to skočí aj väčšina občanov. Kto si však dá aspoň minimálnu námahu zistiť pár faktov a trocha o nich popremýšľať, zistí, že prednostove argumenty sú: 1) mimo podstaty problematiky, 2) nepravdivé. Osobne mám jedno dieťa v cirkevnej a jedno v mestskej (štátnej) škole a využívame aj ponuku školských zariadení, ako je základná umelecká škola či centrum voľného času, ale čo-to viem aj o iných školách a školských zariadeniach v Bystrici a o tom, akým spôsobom sa školy a školské zariadenia financujú.
(O príslušnom všeobecne záväznom nariadení (VZN) na tento rok /ale rovnako nespravodlivo sa školské zariadenia financovali aj v predchádzajúcich rokoch/ rozhodovalo mestské zastupiteľstvo 25. januára (pozrieť si to môžete tu – od času 1:05:37 do času 3:26:00 ).
Argument o poplatkoch
Na samotnom zasadnutí zastupiteľstva, ako aj v texte v Radničných novinách, je jedným z hlavných argumentov pána prednostu to, že „na rozdiel od súkromníkov, mestské základné školy nemajú možnosť vyberať poplatky. V prípade súkromných zriaďovateľov sa školné pohybuje vo výške minimálne 50 eur mesačne“.
Prečo je tento argument nepravdivý
Aj laik, keď si pozrie príslušné VZN, tak ak aj nie hneď z jeho názvu, tak z prvého paragrafu pochopí, že v ňom nejde o financovanie všeobecných základných škôl, ale o financovanie umeleckých, jazykových, materských škôl a školských zariadení. Hneď v prvom paragrafe sa totiž dočíta: „Účelom tohto VZN je určiť: 1 podrobnosti financovania základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl, špeciálnej materskej školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, centra špeciálno-pedagogického poradenstva, centier voľného času, školských klubov detí, zariadení školského stravovania.“ Kde sú tam (všeobecné) základné školy?
Keďže u pána prednostu nepredpokladám, že by nevedel čítať s porozumením, myslím si, že spomínaním školného v súkromných a cirkevných (všeobecných) základných školách účelovo odvádza pozornosť takpovediac od hrušiek k jablkám. Alebo nám chce nahovoriť, že rodičia detí, ktoré navštevujú mestskú základnú umeleckú školu (ZUŠ), mestské centrum voľného času (CVČ), mestskú materskú školu, školskú jedáleň či školský klub (pre starších čitateľov – ide o niekdajšiu školskú družinu) pri mestskej základnej škole, za to neplatia žiadne poplatky? Veru platia.
Aký je teda dôvod na to, že mesto posiela na deti v súkromných a cirkevných CVČ, ZUŠ, materských školách či školských kluboch o 12 percent menej než na deti v mestskej ZUČ, CVČ či materských školách? Prečo majú rodičia doplácať tento rozdiel? Pripomínam, že tie peniaze, ktoré mesto rozdeľuje, pochádzajú z podielových daní, ktoré mesto dostáva na základe počtu všetkých detí s trvalým bydliskom v Banskej Bystrici, nie podľa počtu detí v mestských školských zariadeniach. Pripomínam, že rodičia detí navštevujúcich súkromné a cirkevné školské zariadenia nemajú 12-percentnú zľavu na daniach.
Prečo je ten argument „mimo misu“
Poplatky za (všeobecné) základné školy by mohli súvisieť maximálne tak so školskými klubmi a školskými jedálňami pri týchto školách. Samotné (všeobecné) základné školy sú však financované prostredníctvom mzdových a prevádzkových normatívov, o ktorých nerozhoduje mesto, ale štát. O to, či súkromné a cirkevné školy vyberajú k tomu aj nejaké školné, sa preto mesto vôbec nemusí zaujímať a nijako by to nemalo ovplyvňovať financovanie školských zariadení. Rodičia totiž platia školné na to, že chcú lepší vzdelávací proces, a nie na to, aby tak dofinancovávali školský klub alebo jedáleň o 12 percent viac ako rodičia detí v mestských školách. Čiže nie na to, aby si mesto z ich daní „ulievalo“ pre seba.
Použijem paralelu so zdravotníctvom, ktoré je u nás podobne „bezplatné“ ako základné školstvo. Pánovi prednostovi by sa zrejme zdalo úplne v poriadku, keby si za nejaký zdravotnícky výkon mal doplácať 12 percent, hoci si platí zdravotné odvody a iní pacienti by za rovnaký výkon nedoplácali nič. Jeho zdravotná poisťovňa by totiž nemocnici zaplatila len 88 percent a odôvodnila to tým, že nemocnica predsa od prednostu vyberá poplatok za takzvanú nadštandardnú izbu, ktorú si prednosta slobodne zvolil a slobodne súhlasil s tým poplatkom, keďže chcel povedzme počas letných horúčav ležať v klimatizovanom priestore. Na vysvetlenie – zdravotnícky výkon je paralelou školského klubu, zdravotné odvody paralelou daní, zdravotná poisťovňa paralelou mesta.
Mimochodom, tvrdenie, že mestské (všeobecné) základné školy nevyberajú žiadne poplatky (lebo podľa zákona nemôžu) je pre rodičov skôr na pobavenie, respektíve útrpný úsmev. Vieme, ako školám „stačia“ úbohé normatívy zo štátu, pre ktorý je vraj vzdelávanie prioritou. Ale, samozrejme, nie je to žiadne školné, to predsa mestské školy vyberať nemôžu… A na druhej strane – minimálne katolícka cirkevná základná škola (Š. Moysesa) tiež žiadne školné nevyberá, takže prednostov argument je aj v tomto aspekte nepravdivý.
Argument o prevádzkových nákladoch
Pán prednosta „argumentuje“ aj tým, že súkromné školy a školské zariadenia fungujú v prenajatých priestoroch a nemajú tak finančné náklady spojené s vlastníctvom nehnuteľností (opravy, údržba, revízie), kým mesto sa musí o svoje energeticky náročné budovy starať. Toto má byť jedným z dôvodov, prečo mesto ukracuje súkromné a cirkevné školské zaradenia pri príspevkoch na dieťa.
Prečo je tento argument „od veci“
Skutočne majú iní zriaďovatelia doplácať na to, že mesto nebolo schopné znížiť energetickú náročnosť svojich škôl? Že na rozdiel od iných samospráv naše mesto nedokázalo svoje školy zatepliť za prostriedky z eurofondov? Keď mu pri eurofondových projektoch stačilo zaplatiť z vlastného len 5 percent z ceny rekonštrukcie, o čom sa súkromným a cirkevným zriaďovateľom môže akurát tak snívať? A skutočne máme veriť, že v prenajatých priestoroch sa neplatia náklady na opravy a údržbu? Samozrejme, že sa platia, a volá sa to nájomné. V ňom si každý prenajímateľ započítava okrem nákladov na údržbu aj niečo navyše, aby mal nejaký zisk. Som presvedčený, že ak by mestské školy boli v prenájme a súkromné a cirkevné vo vlastných budovách, prednosta by argumentoval tým, že mestské školy musia platiť nájomné, kým tie druhé nemusia a ešte si aj môžu privyrábať prenajímaním voľných priestorov.
Použijem opäť paralelu so zdravotníctvom: pán prednosta nám chce nahovoriť, že pacientovi, ktorý si platí zdravotné odvody, by jeho zdravotná poisťovňa mala zaplatiť plnú cenu zdravotníckeho výkonu len napríklad v energeticky náročnej štátnej Rooseveltovej nemocnici, ale keby mu rovnaký výkon poskytli v nedávno postavenej energeticky efektívnej súkromnej nemocnici v Michalovciach, poisťovňa by mala uhradiť iba 88 percent ceny výkonu a zvyšok by si mal pacient doplatiť sám. Chce nám tiež nahovoriť, že pacient by si za rovnaký výkon mal doplácať aj vo zvolenskej nemocnici, a to z dôvodu, že táto nemocnica poskytuje svoje služby v prenajatých budovách.
Prečo je tento argument nepravdivý
Mestu sa predsa len podarilo niektoré svoje školy energeticky zefektívniť /zatepliť/ – napríklad Moskovská, Ďumbierska. Na druhej strane napríklad katolícka cirkevná škola alebo aj súkromná škola Narnia sídlia v nezateplených, energeticky náročných (na prevádzku drahších) budovách. Nie je pravdivé ani tvrdenie pána prednostu o tom, že súkromné a cirkevné školy majú nejaké „na mieru šité“ priestory na prenájom. Sú v tomto meste vôbec nejaké také priestory?
Nakoniec nie je pravda ani len to, že súkromné a cirkevné školy sú v nájmoch. Napríklad škola Narnia, už pred pár rokmi kúpila svoje budovy od mesta. To, že musí udržiavať aj nevyužívané priestory (donedávna celé poschodie) a že zrejme okrem nákladov na údržbu budov spláca aj úver na ich kúpu, prednostu nezaujíma – a celkom oprávnene, rovnako, ako by cirkevných a súkromných zriaďovateľov nemal zaťažovať prevádzkovými problémami mestských škôl.
Argument o prijímaní všetkých záujemcov
Prednosta mestského úradu tiež tvrdí, že „zriaďovatelia súkromných škôl si môžu vybrať, koho prijmú, a keď naplnia svoje stavy, žiadneho ďalšieho záujemcu nezoberú. Mesto musí prihliadať aj na sociálny rozmer a vytvoriť podmienky pre všetkých“. Akou záhadou v tom vidí dôvod na rozdielne financovanie nechám na neho, ale je toto tvrdenie pravdivé?
Prečo je tento argument nepravdivý
Žeby mestské CVČ nemalo žiadny limit na počet detí v krúžkoch? Žeby mestská ZUŠ naozaj prijímala všetkých záujemcov? A žeby sa každý rok nestávalo, že kapacity mestských materských škôl nestačia na prijatie všetkých záujemcov? Minimálne rodičia detí odpoveď poznajú.
(Financovania základných škôl sa síce (ako som už uviedol vyššie) predmetné VZN netýka, ale ani pre tie prednostovo tvrdenie neplatí – veď mestská (!) ZŠ Slobodného slovenského vysielača si predsa tiež vyberá, koho prijme. )
Argument o rozdielnej výške normatívov
Úplne zúfalý pokus o argument je poukazovanie na rozdielnosť normatívov.
Prečo je tento argument „od veci“
Ako som už uviedol vyššie, normatívmi štát financuje vzdelávanie detí v základných školách. Netýkajú sa teda ani CVČ, ani školských jedální, ani materských škôl, ani ZUŠ, ani školských klubov – o ktoré ide v príslušnom VZN a ktoré financuje mesto. Takže netreba pliesť hrušky s jablkami. Aj podľa mňa je nespravodlivé, že školy do 250 žiakov dostávajú na žiaka vyšší štátny normatív než tie, ktoré majú žiakov viac. Ale ak na základe toho ide mesto nerovnako prispievať na stravníkov v školských jedálňach či deti v školských kluboch, je to zlý pokus o naprávanie jednej krivdy inou.
Prečo je tento argument nepravdivý
Mesto však nejde naprávať krivdu, lebo to by potom medzi tými školami, ktoré by mali od mesta dostávať menej, mala byť minimálne ZŠ Slobodného slovenského vysielača, ktorá, ako na zasadnutí mestského zastupiteľstva priznal sám prednosta (v čase od 3:08:50 do 3:10:00), má spomedzi tunajších škôl jeden z najvyšších normatívov na žiaka. Na druhej strane, cirkevná, resp. súkromná základná škola Narnia už pred pár rokmi prekročila hranicu 250 žiakov, čím sa jej normatív na žiaka výrazne znížil.
K argumentu o jedálňach
S argumentom, že na školské jedálne s kuchyňami treba prispievať viac než na len výdajne obedov, možno súhlasiť. Len prečo potom podľa schváleného VZN (treba si otvoriť tú pdf verziu naspodku, ktorá obsahuje aj prílohy) dostávajú výdajne obedov v mestských školách na stravníka vyšší príspevok než výdajne obedov v súkromných a cirkevných? Prečo podľa tohto VZN dostávajú výdajne obedov pri mestských školách rovnaký príspevok na stravníka ako školské jedálne s kuchyňami?
ZHRNUTIE
Ako vidno, argumenty pána prednostu mestského úradu stoja na vode a sú rovnako relevantné, ako keby argumentoval rozdielnou farbou fasád škôl. Navyše, v skutočnosti sa mesto neriadi ani týmito svojvoľnými kritériami. Zhrniem to na učive z prvého stupňa – o množinách:
Je množina tých školských zariadení, ktoré dostávajú 100-percentný príspevok verzus množina tých, ktoré dostávajú 88-percentný príspevok zhodná:
– s množinou tých, ktoré nevyberajú verzus množinou tých, ktoré vyberajú poplatok? NIE
– s množinou tých, ktoré sú v energeticky náročných budovách verzus množinou tých v energeticky efektívnych budovách ? NIE
– s množinou tých, ktoré sú vo vlastných budovách verzus tých, ktoré sú v podnájme? NIE
– s množinou tých, ktoré prijmú všetkých záujemcov verzus tých, ktoré všetkých neprijímajú? NIE
– s množinou tých, ktoré dostávajú nízky štátny normatív verzus tých, ktoré dostávajú vyšší? NIE
Skutočným dôvodom, prečo naše mesto posiela na deti v cirkevných a súkromných školských zariadeniach o 12 percent nižší príspevok než na deti v mestských školských zariadeniach je ten, že môže. Lebo mu tú moc dáva zákon, ktorý je nielen podľa mňa hlúpy a diskriminačný.
Mesto tým pripomína muža po rozvode, ktorý neplatením plného výživného na deti „trestá“ svoju exmanželku, lebo si dovolila odviesť deti z jeho domácnosti do inej domácnosti.
Vo viacerých mestách, ako aj samosprávnych krajoch to chápu, najnovšie s takouto diskrimináciou skončili v Žilinskom kraji. Roky to ani tam nešlo, ale keď tam obyvatelia vo voľbách koncom minulého roka vymenili vedenie župy aj podstatnú časť zastupiteľstva, zrazu sa vôľa našla. Možno sa aj v Banskej Bystrici po tohtoročných komunálnych voľbách taká vôľa nájde, nič to však už nezmení na tom, že mnohí občania musia ďalší rok doplácať časť toho, čo už si raz zaplatili na daniach.
P.S.
Či už s diferencovaním príspevkov na deti na základe zriaďovateľa súhlasíte alebo nie, zíde sa Vám vedieť, kto konkrétne o tom rozhodol. Hoci niektorí poslanci majú z nejakých dôvodov problém s tým, ak sa o tom, ako hlasujú, dozvie verejnosť. Našťastie už nie sme v stredoveku, keď vrchnosť rozhodovala a plebs sa nemal čo starať do toho, ako k rozhodnutiu dospela.
Takže: pozmeňujúci návrh poslanca Pavla Katreniaka k príslušnému VZN, na základe ktorého by boli príspevky na deti v mestských, cirkevných aj súkromných školských zariadeniach rovnaké, poslanci neschválili. Z prítomných 29 poslancov hlasovali za 9, proti boli 2, zdržali sa 15, nehlasovali 3.
Hlasovali takto (je to hlasovanie číslo 30):
ZA: M. Bučko, V. Dubačová, H. Kasová, P. Katreniak, M. Klus, M. Lichý, V. Pirošík, L. Skokanová, T. Štrba.
PROTI: M. Modranský, Ľ. Motyčka.
Zdržali sa: P. Bielik, K. Čižmárová, S. Duholucký, J. Gajdošík, D. Karas, Ľ. Laššáková, S. Mičev, M. Molitoris, L. Nábělek, V. Sklenka, M. Smädo, J. Šabo, M. Škantár, L. Topoľský, M. Turčan.
Nehlasovali: M. Pecník, I. Kašper, K. Konárik.
(Ľ. Priehodová a J. Kuracina neboli prítomní).
Hlasovanie si môžete aj pozrieť tu (v čase od 3:15). Treba ešte podotknúť, že z hľadiska praktického dosahu na schválenie návrhu je „zdržanie sa“ ako aj „nehlasovanie“ rovnaké ako hlasovanie „proti“. Návrh je schválený, len ak väčšina z tých, ktorí sa prezentovali, hlasuje „za“.
