Voľby prezidenta republiky budú za viac ako rok. Niektorí kandidáti vyvolávajú úsmev, niektorí zdesenie zároveň, pán prezident Andrej Kiska sa doteraz nevyjadril. Prečo by sa mal ponáhľať a prečo by svoje rozhodnutie vešal na nos práve dvom ústavným činiteľom, ktorí ho zdržiavať vo funkcii určite nebudú? Situácia, kde prezident mlčí pomáha zrodu rôznych špekulácií a ponúka novinárom veľmi lacné a pohodlné otázky, ktoré väčšina miluje. S radosťou som zaznamenal a nebudem to tajiť, že medzi kandidátmi sa objavil jeden, ktorý si zaslúži obdiv a uznanie. Je ním Róbert Mistrík, rodák z nášho mesta, skvelý vedec a reprezentant Slovenska. No uvidíme, ale nie o tomto som chcel.

Ostatné voľby zapadli niekde do útrob pamäti. Ján Lunter ako ich víťaz sa vytratil zo sociálnych sietí, venuje sa úradu. Sčasti prekvapený, čo v úrade našiel a sčasti z toho, čo predstavuje samotný obsah slova samospráva. Čo teší je fakt, že bojuje a zatiaľ to nevzdáva. Absolvoval Brusel, stretnutie s ministrom Árpádom Érsekom, jedno nie celkom vydarené zastupiteľstvo, rozhovor v obľúbenom denníku a pár telefonických rozhovorov s občanmi kraja. Zatiaľ výborne, veď stačil jeden rozhovor a pán minister zvolal v Mýtnej tlačovku a oznámil, že výstavba cesty R2 bude pokračovať. Skvelá efektivita, držme spoločne palce, volebný program bude odsýpať.

Rovnako ako pán prezident, zatiaľ mlčí aj pán primátor. Doteraz sa nevyjadril, či zabojuje o dôveru, predloží odpočet plnenia svojich predvolebných sľubov a úspešne predĺži svoj mandát o ďalšie štyri roky. Zatajení sú zatiaľ aj ostatní kandidáti, zvažujú, debatujú a počítajú nielen svojich sympatizantov, ale aj peniažky tak prepotrebné na kampaň.

Voľby sú vždy o zmene, teda o tom, že voliči chcú niekoho vymeniť a majú k tomu svoje viac-menej objektívne dôvody. Nespokojnosť s tým doterajším je impulzom k hľadaniu toho, kto dokáže presvedčiť, predložiť zrozumiteľný program, resp. ho vystužiť osobnou charizmou a doterajšími skúsenosťami a výsledkami svojho úsilia. V ostatných voľbách to bolo zjavne jednoduché, pretože Peter Gogola sa nemal čím pochváliť, skôr opak bol pravdou. Jeho misia, podľa neho zmarená tým, že mu neprialo zastupiteľstvo, pripomínala blúdenie nepochopeného samotára, ktorý sa cítil najlepšie, keď nemusí nič riešiť a môže nerušene bubnovať v kapele diplomatov. Čím sa mohol pochváliť? Opravil za pomoci aktivistov prameň medokýša na Štiavničkách a vybudoval stojisko pre bicykle na dvore mestského úradu. Do histórie sa zapísal snívaním o politickej kariére a o mori, zmarením projektu rekonštrukcie troch základných škôl (5 mil.€ z EÚ), stvorením Griliády, ktorá mala naštartovať sľubovaný rozvoj cestovného ruchu.  Nie, nebudem pokračovať, myslím, že ešte bude príležitosť. Možno otázka, prečo to robím? Občan a volič, plný starostí, zhnusený z akejkoľvek politiky, často plný nereálnych očakávaní má tendenciu uveriť milému úsmevu a nacvičenej komunikácii. Tekutá pamäť potláča skúsenosť niekde do kúta a vyplaví rozhodnutie, ktoré je už v počiatku zlé a škodlivé. Nedivím sa, prekvapením to pre mňa vôbec nie je. Preto záverom, len pre poriadok, za Petra Gogolu hlasovalo v krajských voľbách 4.815 voličov nášho mesta, čo potvrdzuje neomylnosť predchádzajúceho môjho tvrdenia. Slušný počet hlasov, väčší ako Marián Kotleba a to napriek tomu, že zdochnutý pes po ňom zostal a za štyri roky pribudla k nemu svorka ďalších.

Pripúšťam, opatrne leziem na tenký ľad, idem špekulovať, kto by mohol prijať kandidatúru a v novembri zabojovať o pozíciu prvého muža v meste. Prvý sa núka Ondrej Lunter, syn pána predsedu, strojca jeho volebného úspech, mladý a vzdelaný. Získal najviac hlasov od voličov nášho mesta. Viem si predstaviť jeho kandidatúru, určite je pre skupinu voličov lákavá a bola by podporená rovnakou skupinou poslancov, ako pri voľbách Luntera staršieho. Napriek uvedenému si nemyslím, že sa tak stane. Druhým v poradí je Igor Kašper, skončil hneď za Lunterom. Tento kandidát určite s touto výzvou koketuje. Myslím si, že jeho rozhodnutie ovplyvní rozhodnutie zostávajúcich a možnosť vytvoriť silnejší blok, ktorý mu rozhodne chýbal v novembri 2017. Pokračujem v špekulácii a ponúkam Martina Klusa. Mladý a vzdelaný, nechýba mu komunálna skúsenosť. V ostatných komunálnych voľbách zvíťazil vo svojom volebnom obvode. Nemyslím, že sa niečo zmenilo, ale ak áno, tak určite v náraste tých, čo by mu aj v tomto roku svoj hlas dali. Sledujúc priestor a ľudí, kde sa Martin pohybuje si myslím, že jeho rozhodnutie bude rovnako ako v Igorovom prípade závisieť od situácie a teda od šance byť úspešným. Nebudem pokračovať, aj keď mi pár mien ešte behá po rozume.

Pár slov k voľbám poslancov. S istotou budú zmenené volebné obvody. Nebudem ďaleko od pravdy, ak tvrdím, že poslanci schvália štyri. Taktiež si myslím, že nedôjde k masívnej obmene mestského zastupiteľstva. Neregistrujem sústredené úsilie a cieľavedomú trpezlivú prácu niekoho, kto by mohol výrazne prekvapiť. Nechcem nikoho zarmútiť a obrať ho o dnešné sebavedomie, ale kampaň nikomu nevyhrá narýchlo zbúchaná stránka na sociálnych sieťach, resp. pár letáčikov v schránkach. Úspešní budú tí, ktorí už známi sú. Tak to je a na mojom tvrdení nič nezmení ani fakt, že s tým možno viacerí nesúhlasia. Moja predpoveď, že bude zvolených cca 70% súčasných poslancov, samozrejme ak sa rozhodnú kandidovať, len potvrdzuje stav komunálneho priestoru v našom meste.

Termín volieb nepoznáme, bude pravdepodobné koncom októbra alebo začiatkom novembra. Rozhodnutie Jána Noska považujem za kľúčové, od obsahu tejto správy sa postupne usporiada skupina kandidátov a možno sa napokon prebudia aj niektoré politické strany.

Autor blogu:

Martin Baník

Banskobystričan.