Skutočná kronika zlyhania: Ako vedenie Banskej Bystrice zmarilo obnovu mestského parku a stratilo milióny

Naše mesto v posledných týždňoch žije témou Mestského parku. Mnohí obyvatelia sú nahnevaní. Zdá sa, že už bolo povedané všetko ale napriek tomu pridám svoju trošku do mlyna.

Dajme si zopár historických ozvien ( bez ambície zachytiť všetky ) :

• DÁVNA HISTÓRIA : Park vznikol v roku 1896, predtým tu bola strelnica. Zánik mu hrozil viac krát, záchrana občas prišla veľmi kuriózne – park už raz zachránili pred výstavbou zimného štadióna za minulého režimu , keď mu dali meno Leninov park !!!

• ZANEDBANÁ ÚDRŽBA : Od 89ho park nevidel poriadnu údržbu. Technické služby mesta Banská Bystrica sa roztrieštili na 5 podnikateľských subjektov. Od vtedy Mestský park ( ani celé mesto Banská Bystrica) nemá šancu na kvalitnú priebežnú údržbu. Prvky ako altánok alebo ihriská nemajú byť zabednené kvôli výkalom, ale má byť zabezpečená kvalitná služba Mestskej polície a údržby. Vzrastlá zeleň nepotrebuje takú intenzívnu starostlivosť ako mladé stromy. Ak doteraz Radnica mala problém aspoň pár krát za 35 rokov zabezpečiť kvalitnú arboristickú starostlivosť o vyše 100 ročné stromy, ako zabezpečia každotýždennú starostlivosť o mladé stromčeky ( ktoré sľubujú vysadiť) v klimaticky radikálne zmenenom prostredí mesta?

• OBČIANSKE POKUSY O ZÁCHRANU : Aktívni občania a občianky z Banskobystrického okrášľovacieho spolku a mnohý ďalší sa už nemohli dívať ako sa dekády rokov ignoruje toto čarovné miesto historického parku. V roku 2014 spravili milé aktivity, na skrášlenie obnovenie a doplnenie mobiliáru pod názvom Natri svoju lavičku. Z jednej aktívnej občianky sa medzičasom stala mestská poslankyňa, niektorí to vzdali a tie lavičky od vtedy ostali nadlho tak, ako ich pred 11 rokmi natreli.

• ROK 2018 – PRVÝ POKUS MESTA O ZÁCHRANU: toto mohol byť neskutočný promo úspech primátora , vrátane viceprimátora a ich týmu vedenia mesta.
Namiesto toho sa už roky vedie spor o Mestský park, vyzeralo to, že hlavný problém bol iba v altánku. Ale nie je to tak, hlavný problém bol a je v systémovom zlyhaní transparentnosti a zákonnosti konania mesta pod vedením primátora Jána Noska.
Záujem o park inšpiroval súčasného primátora v roku 2018 k pokusu o načerpanie eurofondov na kompletnú rekonštrukciu parku, bez súťaže, na priamo neznámej firme z Popradu, bez skúseností s parkom v pamiatkovej ochrane… Návrh zaujal oceľovými šibenicami namiesto storočného altánku. Na základe toho sa zdvihla vlna nevôle občanov mesta. Mesto aj tu opäť raz nevyužilo potenciál pre úprimný dialóg a zapojenie občanov, s rešpektom k ich nostalgií a genius loci parku. Postupovalo sa štýlom: „máme hotový projekt, rýchlo minúť eurofondy.“ Hrozil vznik modernistického paškvilu namiesto citlivej historizujúcej obnovy, ktorá by využila ekonomický potenciál histórie mesta.

Okresná prokuratúra pri tomto projekte potvrdila až 16 (!!!) porušení zákona pri vydávaní stavebného povolenia!
Primátor klamal o stave povolenia (v auguste tvrdil, že nebolo vydané, hoci bolo platné už mesiac).
Projekt bol nelegálny, musel byť stiahnutý. Mesto stratilo termíny a miliónové financovanie z eurofondov kvôli neschopnosti konať zákonné.
Nastúpila propaganda radnice, osočovanie a obvinenie aktívnych občanov z marenia obnovy parku.

• ROKY 2022/2023 – DRUHÝ POKUS MESTA O ZÁCHRANU: Po rokoch chaosu bol primátor Nosko nútený pristúpiť k riadnej architektonickej súťaži, ktorá aj prebehla. Tentoraz sa javilo všetko podľa štandardov modernej samosprávy. O revitalizácií parku rozhodovala porota zložená z renomovaných odborníkov.

Vyhral však ateliér bez skúseností, uvidí sa, či dodajú požadovanú kvalitu (toto porota nemohla vedieť, samozrejme). Porota sa ale odklonila od podmienok. Víťazný návrh nedostatočne rieši zeleň, ktorá je podľa KPÚ najdôležitejšia, je vo výraznom odklone od podmienok KPÚ a neberie dostatočne do úvahy sentiment k storočnému altánku a participáciu verejnosti odsúva na druhú koľaj.

Víťaz bol vybraný, no my musíme hovoriť o druhom mieste. Banskobystrický architekt, urbanista, Tomáš Sobota sa zapojil do architektonickej súťaže návrhu Mestského parku. Má cit pre verejný priestor a hlavne jeho návrh bol historizujúci, čo naše mesto potrebuje ako soľ, pretože ide o jeho históriu a génius loci. To všetko je samozrejme previazané s ekonomickým potenciálom v oblasti cestovného ruchu mesta Banská Bystrica. Návrh Tomáša Sobotu však nevyhral, bol druhý. Porota mala iný názor.

• SMUTNÁ SÚČASNOSŤ – KAM SME SA AŽ DOSTALI: Zeleň v meste je kľúčová, aleje sú nosným prvkom kompozície parku. Dospelý strom (nielen ) v parku denne odparí do ovzdušia stovky litrov vody. V našom Mestskom parku sa neustále mení značenie stromov (už tretia sada !), naznačujúce hrozbu masívneho zásahu namiesto postupnej obnovy. Dve stovky drevín z parku už zmizli. To čo sa chystá, zmení charakter plochy na 30-40 rokov a vlastne navždy. Viete si predstaviť tú nepríjemnú zmenu mikroklímy v tejto mestskej lokalite ? Mesto Banská Bystrica sa hrdí cenou za enviro, no toto je pre mestskú enviromentalistiku úplný debakel.

1. 

   Áno, stromy sú staré a niektoré aj duté. Mimochodom, lipy vo veku 130+ sú vždy duté !! Dutiny starých stromov slúžia vtákom na hniezdenie, netopierom na dennú skrýšu a zimovisko počas zimného spánku. Máme pre tieto chránené druhy náhradné ubytovanie v našej krásnej Banskej Bystrici? Pre stovky netopierov, veveričiek, plchov? A čo ježkovia? Majú búdky v parku, kam sa presunú? Všetky jasene sú choré a napadnuté? A čo stromy vo voľných plochách mimo alejí a chodníkov? Tiež musia ísť dole? A ZAaRES sa už tentokrát bude vedieť postarať o nové dreviny? Už vieme ako ide fungovať, ako sa bude transformovať na novom pôsobisku?

   

   Inak, ZAaRES by mal byť najdôležitejšou organizáciu mesta v dobe drsnej klimatickej zmeny, ktorú žijeme.
   A čo tie nové dreviny, čo sa mesto chystá vysadiť ?
   Koľko rokov prebieha rokovanie s okrasnými škôlkami o dodávke nových stromov?
   Je otázne, či radnica tuší, aké náročné je nájsť materiál vyhovujúcej kvality, veľkosti a v takom počte. Máme za sebou minimálne 20 rokov chabej aktivity na záchranu drevín v parku, podfinancovanie starostlivosti o dreviny, vyčkávanie na veľké „prachy“… A k tomu organizačná, odborná a environmentálna vyprázdnenosť, úplná priepasť v inováciách, neschopnosť hľadať a manažovať odborníkov, ktorých potrebujeme v našom meste ako soľ.
   Namiesto revitalizácie 160 ročného parku nám vedenie mesta ponúka kompletné vygumovanie spomienok a hodnôt za úplné nóvum.

Viete aký je rozdiel medzi postupnou obnovou stromových alejí a kompletným výrubom s výsadbou nanovo?
Kým postupná revitalizácia má byť úctivou a prirodzenou kontinuitou, vytvarajúca dobré miesto pre život všetkým občanom mesta , druhá varianta umožňuje prestrihnuť pásku jednému občanovi pred voľbami.

MASAKER KTORÝ SA CHYSTÁ RADNICA SPÁCHAŤ JE V ENORMNOM ROZSAHU .
NAPRIEK SNAHE O PARTICIPÁCIU, CELÝ PROCES REVITALIZÁCIE PARKU RADNICA NEZVLÁDLA.
Taký rozsiahly výrub nebol ani v najhorších predstavách verejnosti o novej podobe parku.

Momentálne nehovoríme o postupnéj revitalizácii, ale o jednorazovom masívnom „tunningu“ tohto historického priestoru. Nerieši sa sa vzácne vtáčie napájadlo, 300ročné mlynské kamene, nerieši sa nostalgia k 100 ročnému drevenému altánku, nerieši sa environmentálna zmena ktorá nastane po takom masívnom výrube a ešte viac zhorší ovzdušie v centre mesta. Park to sú stromy. Mestký park to sú pľúca centra mesta Banská Bystrica.

Park, ktorému v minulosti zachránilo existenciu meno Lenina, je teraz ohrozený nielen necitlivou modernizáciou, ale hlavne extrémnym výrubom.
A to v mene peňazí, pretože starostlivosť vraj stojí „veľac peňazí (to sa bavíme o meste, kde sa berie 10milionový úver na asfalt, ktoré dostalo 1 milion euro na zeleň od NDS, za padnuté stromy pri výstavbe rýchlostnej cesty pri Šalkovej). Tisícky príklad zo sveta, stovky príkladov z EÚ, desiatky príkladov zo slovenských miest a obcí ukazujú že sa to dá aj inak, s citom k enviro aj k histórii. Ak to súčastné vedenie nevie alebo tomu nerozumie, nech idú na zaslúžený odpočinok. Takto sa to totiž nerobí. Týmto spôsobom sa paradoxne zničí ďalšia zo vzácnych lokalít s pridanou hodnotov, a tým pádom sa zníži aj ekonomickú hodnotu mesta ako celku.

160 ročný park nieje nahraditeľny. Nedá sa „vytuniť“ bez znehodnotenia.
Nostalgia a citové puto Banskobystričanov k parku sa nedá vymazať.

Zničiť historický park je JEDNODUCHÉ, takto ale Banská Bystrica nikdy nebude VEĽKÁ. Možno ho dnes treba premenovať na Noskov park, aby sme ho ochránili…