Obec neďaleko Banskej Bystrice, ležiaca pri Hrone, datuje svoj vznik v 14. storočí. V 20. storočí, v ´80 rokoch vtedajšieho režimu sa mocipáni mesta, okresu a kraja rozhodli, že Banská Bystrica bude metropolou srdca Slovenska a bude s počtom obyvateľov súperiť keď nie s Bratislavou, tak  inými krajskými mestami socialistického Československa. V roku 1975 malo mesto 55 832 obyvateľov, po násilnom pričlenení obcí z okolia skokom narástol ich počet v roku 1980 na 78 475. Kto sa vtedy pýtal obyvateľov Vlkanovej, Hronseka, Rakytoviec, Kremničky, Malachova, Šalkovej, Kynceľovej a ďalších obcí, či s tým súhlasia? Nik, jednoducho mocní rozhodli.

A poďme ďalej. Šalkovčania v 16. storočí zvládli nájazdy Turkov. Po vojne v druhej polovici 20. storočia znovu útočil mútny, chemicky a biologicky znečistený Hron, ktorý bol skôr kanálom, ako riekou, symbolom Horehronia. Hrozby prichádzali aj vzduchom, nakoľko smrad z Biotiky a prach zo Stredoslovenskej cementárne bol neznesiteľný.

10341666_4176750473887_8014717064100502358_nPrišla zmena režimu. Sloboda umožnila vznik samosprávy, teda systému, kde rozhodujú občania. Referendum a voľby, to je práve ten inštitút, ktorý to umožňuje. Občania začali prehodnocovať svoje ne/výhody splynutia s krajským mestom. Došlo k procesu, ktorý sa dal očakávať, začala sa Banská Bystrica zmenšovať. Urobila tak Vlkanová už v roku 1990, neskôr v roku 1993 Malachov a nasledovali ostatné obce. Slovensko sa fragmentovalo do nových administratívnych a samosprávnych území. Nemyslím, že to bolo pre niektoré obce, najmä maličké do 500 obyvateľov vždy víťazstvo, ale bolo to ich slobodné rozhodnutie. V Šalkovej bolo referendum o odčlenení vykonané až v roku 1996. Dôvodom bola výstavba skládky na Škradne (kataster Šalková), ktorú mesto veľmi potrebovalo, ale Šalkovčania boli proti. Je dobré si pripomenúť, že zastupiteľstvo mesta malo 56 poslancov a 2 (Rudolf Očenáš, Anna Matalová) boli zo Šalkovej. Výsledky referenda zostali 15 rokov v šuplíku, čo spôsobilo, že za ten čas sa zmenili zákony. Dnes sú v zásade prísnejšie a jedna z podmienok, že novovznikajúca obec musí mať minimálne 3 000 obyvateľov, jednoducho Šalková splniť nedokáže.

A život aj v Šalkovej plynul ďalej. Sľuby striedali sľuby. Na obec sa zabúdalo, zhoršovala sa infraštruktúra a podmienky života. V tomto volebnom období pribudla vodná elektráreň, ktorá zhoršila občianku pohodu obyvateľov a v posledných dňoch tomu nepridalo ani zrušenie jednotriedky miestnej základnej školy. To, že bývalá obec žije, dosvedčujú dobrovoľní hasiči. Pôsobia tu 90 rokov a nielen chránia majetok a životy, ale starajú sa aj o kultúrny a spoločenský život Šalkovej. To, že robia a sú úspešní si všimlo aj Mesto, ktoré im udelilo Cenu mesta za rok 2011.

Prekvapuje ma urazenosť a vzrastajúca hystéria primátora mesta a niektorých poslancov, ktorým sa nepáči, že Šalkovčania uplatňujú svoje právo, ktoré si demokraticky odhlasovali pred 18 rokmi. Chcú vystaviť účet, chcú „reparácie“ od tých, ktorí si trúfajú a ktorí nerobia nič iné, len žijú a bývajú v Šalkovej. Všetko má vo svojich rukách Vláda SR. Nebude to ľahké rozhodovanie, čas sa kráti a pravidlá sa zmenili. Do komunálnych volieb zostáva pol roka. Podľa zákona o týchto voľbách (č. 346/1990Zb., §9, odst.3) je moratórium takýchto a podobných zmien 65 dní pred konaním volieb.

Poviete si, rozhádaná rodina, zlé vzťahy, nedôvera… Vždy je niekto na strane vinníka, v tomto prípade si nemyslím, že je to Šalková.

Autor blogu:

Martin Baník

Banskobystričan.