Konanie banskobystrického primátora Petra Gogolu občas pripomína pohyb ozdobného kohúta na streche, ktorý sa otáča podľa smeru vetra. Vytvára to dojem, akoby menil názor podľa aktuálnej situácie či vonkajšieho tlaku na neho (napríklad pri sídle Daňového riaditeľstva, rušení škôl či amfiteátri).

Klasickým príkladom takéhoto správania sa je jeho posledné rozhodnutie „päť minút po dvanástej“ nepodpísať uznesenie júnového mestského zastupiteľstva o transformácii PKO z príspevkovej organizácie na samostatné oddelenie mestského úradu, aj so zachovaním 51-ročnej značky a náplne činnosti jeho pracovníkov.

Na základe nie práve najšťastnejšieho minuloročného uznesenia MsZ, ktoré spustilo inak užitočnú diskusiu o efektívnejšom fungovaní PKO (aj s možnosťou zlúčenia so SŠaTZM), odborné zložky mestského úradu pracovali viac ako pol roka na analýze činnosti tejto kultúrnej organizácie mesta. Úrad dospel k  záveru, že navrhovaná transformácia PKO na rovnomenné oddelenie MsÚ prinesie úsporu nákladov na administratívu vo výške 60-90 tisíc eur ročne. Primátor po celý čas nevzniesol zásadnejšie námietky voči práci svojich úradníkov, hoci ako štatutár mesta mohol kedykoľvek tento proces zastaviť.

Stačila však blesková výzva adresovaná primátorovi mesta od speváčky, ktorá ešte v roku 2008 koordinovala na MsÚ neúspešný projekt „Banská Bystrica-Európske hlavné mesto kultúry 2013“. Pod apel, aby primátor nepodpísal júnové uznesenie MsZ o „zrušení PKO“, sa podpísal ďalší tucet miestnych umelcov a kultúrnych pracovníkov (vrátane súčasnej riaditeľky PKO). Po večernej osobnej návšteve zástupcov tohto „širokospektrálneho neformálneho združenia“ u primátora sa zrazu „strešný kohút“ otočil o 180 stupňov…

Nič proti tejto náhlej aktivite kultúrnych osobností mesta, ale o budúcnosti mestskej kultúry a PKO sa vedie verejná diskusia omnoho dlhšie, ako od rokovania zastupiteľstva 11.júna. Prečo sa zrazu hovorí o rušení PKO, hoci v skutočnosti ide iba o zmenu jeho právnej subjektivity so zachovaním značky? Kto iný, ako „bubnujúci“ primátor, mal už dávno predtým osobne diskutovať s umeleckou a kultúrnou obcou o koncepcii kultúry v meste, vrátane PKO?

Ten však mlčal a ticho súhlasil s tým, ako sa jeho úrad „smaží“ pri vypracovaní ekonomicko-legislatívnej analýzy a poslanci naprieč politickým spektrom schvaľujú konkrétne uznesenie. keď je všetko hotové, lusknutím prsta sa stáva „hrdinom dňa“ pred časťou umeleckej obce (ku ktorej sa ako bubeník radí) a prijatú transformáciu PKO aj so šetrením mestských financií na administratívu posiela k ľadu…

Najnovším argumentom Petra Gogolu a neformálneho združenia umelcov je nadradenie ekonomického pohľadu v analýze nad koncepciu kultúry, čo vraj nedáva komplexný obraz o budúcnosti PKO. Tu vyvstáva otázka, aký vplyv na rozvoj kultúry v meste v Banskej Bystrici môže mať transformácia PKO (nie rušenie) na ďalší rozvoj kultúry v našom meste? Prečo ani 2,5 roka od nástupu súčasného primátora do funkcie nie je nová koncepcia mestskej kultúry na svete? A čo bolo skôr – sliepka alebo vajce?

Medzi niektorými banskobystrickými umelcami, ktorí sa nepridali k výzve svojich kolegov, zaznievajú hlasy o tom, aby sa financie z mestského rozpočtu rozdeľovali cez úrad a komisiu formou grantov na konkrétne projekty nezávislých kultúrnych a umeleckých združení, vrátane PKO. Ktovie teda, kde je pes zakopaný…

V BB 24.júna 2013                                                                   Miro Toman

Autor blogu:

Miro Toman

Živnostník z Banskej Bystrice. Pôvodným povolaním statik, chviľu aj politik a mestský poslanec, teraz redaktor portálu bystricoviny.sk, ktorý otvorene píše, čo si myslí.