BLOG | 7.5.2019

Martin Baník: Príležitosť alebo nebodaj hrozba?

Keď košickí poslanci 22. marca ukončili dohadovanie, či mesto v roku 2021 usporiada Európsky olympijský festival mládeže (EYOF) a pár hlasmi odmietli ponuku, celkom som tomu rozumel. Nová politická garnitúra magistrátu, ale aj v radniciach mestských častí začala zisťovať, čo zdedila, s čím sa budú musieť vysporiadať a tipovať, čo ešte nájdu v šuplíkoch nezaplatené, resp. zmluvne a nevýhodne podpísané. Pociťovali riziko, čo bolo prirodzené a vôbec som sa nedivil.

Situácia, ktorá tým vznikla nebola na závidenie, čas plynul a slovenský záväzok SOV stále trval. Miesto metropoly východu sa prihlásili mestá na sever od Košíc, ale aj Žilina a Šamorín. Potichu sa pripojila aj Banská Bystrica, čo spôsobilo nenápadný rozruch v našej lokalite. Začali sa zoskupovať partie, ktoré podujatie odmietali a ktoré ho naopak vítali. Bol som tiež na vážkach, preto som neváhal a niečo som si prečítal.

Myšlienka organizovať EYOF vznikla v roku 1990. Prvým usporiadateľom bol Brusel, ostatným Győr v roku 2017. Športových súťaží sa zúčastňujú mladí športovci z európskych krajín vo veku 14 až 18 rokov v 9 disciplínach (atletika, cestná cyklistika, basketbal, gymnastika, hádzaná, judo, plávanie, tenis, volejbal). Ich počet je obmedzený, celkovo môže súťažiť maximálne 3600 športovcov. V kolektívnych športoch môže jeden štát postaviť len jedno družstvo. Usporiadateľskej krajiny sa toto obmedzenie netýka. Pre poriadok je dobré pridať informáciu, že v Győri ich bolo 1500, z toho našich športovcov len 54. Súťaže môžu trvať maximálne 6 dní, teda žiadne mohutné čísla, žiadna megalomanská napuchnutá akcia, ako niektorí okamžite varovali. Kandidáta na usporiadanie olympiády mladých vyberá organizácia EOC, ktorá združuje národné olympijské výbory krajín Európy 4 roky dopredu, pre rok 2021 táto úloha pripadla na Slovensko, konkrétne na Košice. Ako to dopadlo na východe som už komentoval, poďme pekne k nám do Bystrice.

Naše mesto má košatú a obdivuhodnú športovú históriu. Nemusím vymýšľať, nemusím zveličovať, je to jednoducho tak. V ponovembrovej histórii v lete roku 1997 mesto zorganizovalo Kalokagatiu partnerských miest, ktorej sa zúčastnilo 700 športovcov z 8 krajín. Bolo to významné podujatie, kde sme si pomohli sami, nikoho sme nepotrebovali, nikde sme nechodili s prosíkom. Primátor to vymyslel a úzky okruh ľudí pochopil, zabral a zabezpečil. Viem, nedá sa to porovnať, v prípade EYOF pôjde o niečo väčšie. Ale ani my sme neustrnuli, máme skúsenosti a hlavne máme potenciál v kvalitných ľuďoch, kolená sa nám triasť nemusia.

Ako sme pripravení, čo máme a čo nám chýba? Je pozitívne, že väčšina športov, ktoré sú súčasťou EYOF má dobre zázemie v našom meste. Sú tu kluby, ktoré sa im dlhodobo venujú, majú výsledky a hlavne ľudský potenciál, ktorý tej ktorej disciplíne rozumie. Ťažko by sme hľadali porovnateľné mesto, ktoré má tak široké športové zázemie a teda aj predpoklad, že to zvládneme. VŠC Dukla je silnejšia ako kedykoľvek predtým, športové gymnázium má tradíciu a výsledky. UMB má tiež potenciál, basketbalové kluby s nízkymi nákladmi tiež vstali z popola a tvrdo pracujú. Tenisové talenty sa čoraz silnejšie ozývajú a majú výsledky a mohol by som pokračovať. Určite sme mesto, kde nielen hokej, ale aj mnohé iné športy vychovávajú mladých a majú výsledky.

Áno, je pravdou, že športová infraštruktúra zaostáva. Žijeme z toho, čo nám vybudoval minulý režim, ale nie je to tak málo, ako často krát tvrdíme. Štadión  SNP na Štiavničkách má svoje najlepšie roky za sebou. Zmeniť to má vládny návrh na jeho rekonštrukciu, ktorý bol schválený 12.12.2018 s finančným nákladom 13 miliónov eur. Prestavbou má vzniknúť moderný štadión so 4000 miestami na sedenie. Tento proces ešte nezachytil novú príležitosť, preto neprekvapí, ak sa vláda vráti k pôvodnému návrhu, ktorým bola vyššia kategória rekonštrukcie s 6500 sediacimi divákmi. Rysuje sa ďalšia hala, ktorej koncept schválili 22.10.2018 poslanci BBSK. Pri športovom gymnáziu vyrastie nová basketbalová tréningová hala, ktorej investorom je Slovenská basketbalová asociácia a ktorej výstavba má stáť 3,5 milióna eur. Nová situácia možno prinesie nové rozhodnutie a preto tiež verím, že z tréningovej haly sa stane hala určená nielen na tréningy, ale aj zápasy a vhodná aj pre divákov. No a do tretice, aj mesto zvažuje postaviť nielen viacúčelovú halu, ktorá v našom meste veľmi chýba, ale aj mestský futbalový štadión v Radvani. Krytá plaváreň má odskúšané medzinárodné preteky, okolo plaveckého športu tiež pracuje mnoho šikovných a skúsených ľudí. Osobne by som uvítal, keby sa podaril malý zázrak a keby bol tento krytý bazén doplnený podobným vonkajším bazénom s pretekárskymi parametrami. Aj tenisti sa nemajú za čo hanbiť, chýba však centrálny dvorec, ktorý bude pravdepodobne potrebné dobudovať.

Každý deň sa rodia nové pripomienky, ktoré spochybňujú celú akciu. Treba jasne sformulovať, že očakávať tisíce návštevníkov je prehnané. Že čísla, ktoré som spomenul v úvode sú limity a nie povinné kvóty. Preto je namieste otázka, to si netrúfame na týždeň prijať pár tisíc mladých ľudí? To si fakt tak neveríme? Môže byť problém ubytovať ich v internátoch, ktoré z tejto príležitosti aspoň vymaľujeme a poriadne poupratujeme? Prestravovať mládež v menze, resp. na iných miestach nášho mesta, to je fakt problém? Neprídu športové celebrity s hviezdnymi maniermi, prídu mladé talenty, ktoré sa venujú športu, ktoré denne trénujú, chcú sa zlepšovať a ukázať čo v nich je.

Jasné, obavám niektorých rozumiem, pretože zatiaľ chýbajú informácie. Počítam s tým, že prídu, že sa dozvieme ako bude na olympiáde participovať štát, SOV, športové zväzy, samosprávny kraj, sponzori a hlavne, čo to bude stáť naše mesto. Nebolo kedy, informácie určite prídu, bude čas na otázky a na hľadanie odpovedí. Mestskí poslanci sú povinní tieto informácie požadovať a potom sa rozumne rozhodnúť.

Nechcem klesnúť do úvah typu ako sa budeme prezentovať, ako sa zvýši propagácia mesta, koľko obedov sa predá a koľko ubytovaní zaplatí. Ako budú návštevníci zo zahraničia híkať nad našom kvalitnou dopravou, estetickou a čistučkou stanicou a mŕtvym letiskom, ktoré sa celý rok dokáže vytešovať len z charterových hostín, ktoré platia cestovné kancelárie. Nie toto by nemal byť prvotný plán, toto by mal byť sekundárny efekt, ktorý sa dostaví, ak prijmeme mladých srdcom a s úsmevom.

V roku 1984 bola zimná olympiáda v Sarajeve. O rok na to sme spoločne s priateľmi navštívili toto obdivuhodné mesto. Slovo pri káve dalo slovo a zrazu sme sa ocitli v rodinnom dome hokejistu, ktorý obdivoval náš hokej a mal blízko aj k nášmu mestu. Strčil nám kľúče do ruky a povedal, pri odchode dajte kľúče pod koberec. Všetko, čo je v dome je vám k dispozícii, nezabudol dodať. Kto bol v tomto meste vie, že je lokalizované na kopcoch. Aj dom, v ktorom sme jednu noc prespali bol v prudkom kopci, ledva sa tam naše škodovky vyškriabali. Debata sa otočila aj na olympiádu, pýtali sme sa a náš nový priateľ s iskrou v očiach odpovedal. Žiadny problém, ak napadol sneh, tak sme ho všetci odpratávali. Nevznikli žiadne problémy, boli sme hrdí na fakt, že olympiáda je v našom meste. Pri organizácii pomáhalo viac ako 10500 dobrovoľníkov, nešomrali, pomohli, čo vládali.

Bystrica má príležitosť nielenže skrásnieť, ale aj omladnúť. Máme príležitosť akcelerovať obnovu športovísk, investovať do nich tak, aby bolo čoraz viac športujúcich detí. Aby sme sa nehanbili za to, v akých podmienkach sa prezliekajú, ako sa nemajú kde osprchovať a aby sa mohli pochváliť svojim súperom z iných kútov Slovenska. Všetko to, na čo sa zložia všetci partneri tohto projektu tu zostane. Žiadna potemkiáda, žiadne nabubralé a honosné recepcie, ale investícia do športu, ktorý je trendom moderného života.

Predstavujem si mladých športujúcich Banskobystričanov ako im zasvietia oči a ako sa posilní ich motivácia pretekať za Slovensko a v mieste svojho bydliska. Fakt to stojí za to, verte mi. Ja sa teším a verím, že nás takých bude čoraz viac.

Martin Baník Autor blogu:
Banskobystričan.