Banskobystrický okrášľovaní spolok (BBOS) v lete pred tromi rokmi uskutočnil „súťaž“ o najväčšie strašidlo v Banskej Bystrici. Prvotný zámer bol jasný, upozorniť na skutočnosť, že prostredie v ktorom žijeme sa nezlepšuje. Ako to dopadlo, to väčšina z nás vie, ale pre poriadok aspoň toľko, že hlasovalo 1287 respondentov. Výsledky neprekvapili, prvé tri miesta si rozdelili favoriti súťaže. Pripomeňme si poradie :
1. Autobusová stanica 480 hlasov, 2. Staré Tesco 193, 3. Bývalá Slovenka 135, 4. Nákladná stanica pod kameňolomom 129, 5. Kaštieľ Radvanských 102, 6. Bývalé kino Hviezda 99, 7. Letná vila pod Kalváriou 81, 8. Historická budova na Nám. Š. Moysesa 68
Vtedy sa písal rok 2012, uplynuli 3 roky. Víťaz sa lúči s pozíciou prvého strašidla, ktoré si starostlivo uchovával takmer tri desiatky rokov. Predpokladám a verím, že počnúc januárom už zamieri medzi objekty, za ktoré sa hanbiť nebudeme. Aj na piateho v poradí sa usmialo šťastie. Vyzerá to tak, že ošarpaná krásavica Radvane našla spanilého záchrancu, ktorý ju vráti medzi skvosty nášho mesta. Nemôžem nespomenúť strašidlo, ktoré sa poctivo ukrylo a v súťaži krásy neuspelo. Náš amfiteáter, ktorý a tomu som fakt neveril, vstal z mŕtvych, striasol naštartovaných developerov a začína slúžiť, aj keď nesmelo, svojmu účelu. Ostatné strašidlá a oštary majú jednoducho smolu.
Čas neúprosne beží, mesto žije svojim životom. Jedny voľby striedajú voľby druhé, mení sa samospráva. Sľuby sa prelínajú, už ani nevieme, kto a kedy čo sľúbil. Vieme však a to s veľkou istotou, že strašidlá a strašidielka zostávajú a nielen to, ony aj pribúdajú.
Od konca ´70 rokov ho poznáme ako Dom kultúry ROH ZVT, od roku 1993 ako Dom kultúry SKC a od roku 2007 ako Dom kultúry ECC. Už výstavba dala tomuto objektu zabrať, nebola to stavba ako každá iná. Finiš pred otvorením bol monumentálny, plytvanie materiálom a nočné brigády sú pre pamätníkov posvätné. Potom nasledovala éra, na ktorú mnohí nostalgicky spomíname. Bystrické zvony, Rock FM festival, módne prehliadky Lýdie Eckhardt, Envirofilm, legendárne výstavy FINEX, plesy, koncerty, kongresy a dalo by sa určite pokračovať…
V roku 2007 už Ivan Saktor predstavoval verejnosti aké sú jeho plány. Nepredpokladal, že predseda OZ KOVO Emil Machyna, ako zástupca majoritného vlastníka, nedodrží (vraj) slovo a vyhlási na odpredaj verejnú súťaž. Z plánovanej kúpi za cenu 20-30 mil.Sk nič nebolo, objekt získala iná spoločnosť, ktorá ho vlastní pravdepodobne do dnešných dní. Mesto sa do súťaže ani len nezapojilo.
Nový vlastník postupne predstavoval plány a zámery ako zabezpečí v meste kvalitnú a žiadanú kultúru. Pokus opakoval pokus, až sa brány Domu kultúry uzatvorili úplne. Je tomu tak 4 roky.
Miroslav Donutil, populárny herec z ČR navštívil naše mesto 12.6.2007. Mal tu svoje predstavenie, v bývalom kine Urpín. Začínal svoje vystúpenie povzdychom, ktorého obsahom bola výčitka a údiv zároveň. Parafrázujem – „Banská Bystrica sa usiluje, aby bola európskym hlavným mestom kultúry 2013 a ja mám predstavenie v pochmúrnom, zatečenom a potuchlinou páchnucom kine. Spamätajte sa, Banskobystričania.“
Čo sa zmenilo? Kino už nestojí. Dom kultúry je zatvorený a postupne sa hlási medzi mestské strašidlá. Niektorí umelci mažú naše mesto zo svojich pracovných máp, odmietajú účinkovať v športovej hale a na zimnom štadióne.
Prešľapujeme na mieste a téme Dom kultúry sa vyhýbame. 
Správame sa, akoby bol už teraz strašidlom, alebo tabuizovanou témou, ktorá nepatrí na verejnosť. Podobný, účelový objekt ale v našom meste nemáme. Tento má skvelú polohu, je v strede mesta a má dobrú dostupnosť. Áno, je nevyhnutné do objektu investovať, rovnako ako do autobusovej stanice, resp. pred rokmi do Radnice alebo Barbakanu. On tu totiž bude stáť aj vtedy, keď sa budeme tváriť, že nás to nezaujíma a nevieme to vyriešiť. Samospráva, či už miestna alebo regionálna by nemala rezignovať, treba oň zabojovať. Neverím, že niet riešenie a naopak chcem veriť, že to takto nezostane. Strašidiel je dosť, nepotrebujeme ich počet navyšovať.
