BLOG | 8.12.2017

Martin Baník: Potrebujeme vôbec poslancov?

Keď som ako komunálny nováčik vstupoval do mestského parlamentu, sedelo nás tam 56 napriek tomu, že samospráva mala pár originálnych kompetencií.

Slovenská národná rada v roku 1990 rozhodla, že politický systém, ktorý použije na demokratické spravovanie obcí a miest,  bude zastupiteľská demokracia. Voľby poslancov budú väčšinové, t.j. volení budú jednotlivci a nie bloky politických strán. Bolo  nevyhnutné určiť model tvorby volebných obvodov, ktorý by poctivo reflektoval špecifiká aglomerácie celého mesta. Vtedy sa podarilo, že členenie volebných obvodov rešpektovalo obyvateľov na sídliskách, v pamiatkovej rezervácii historického centra a obyvateľov vidieckeho osídlenia, predovšetkým v bývalých samostatných obciach (Podlavice, Skubín, Kostiviarska, Jakub, Uľanka, Sásová, Rudlová, Senica, Rakytovce, Iliaš a Kremnička. Bola prijatá zásada, že každá z pričlenených obcí bude mať svojho poslanca. Preto, ak si dobre spomínam, bol vytvorený model 12 volebných obvodov. Toto riešenie zamedzilo vynechať v samosprávnej agende akúkoľvek časť mesta, aj keby bola v počte obyvateľov marginálna. Dnes sa nám javia vtedajšie kompetencie až komicky maličké, napriek tomu bolo o čom diskutovať a o čom rozhodovať.

Takto systém fungoval až do volieb v roku 1998, kedy došlo k zmene, ktorá trvá dodnes. Zákon nielen znížil počet poslancov, ale aj zdeformoval volebné obvody tak, že boli pospájané vidiecke osídlenia s bytovými domami, hranice volebných obvodov pokojne končili a začínali v polovičke bytového domu, boli neprirodzene pridelené časti Radvane do Fončordy a naopak.

Zákon definuje 3 inštitúty, môžeme povedať 3 piliere samosprávy. Jedným je primátor, štatutár mesta. Druhým je mestské zastupiteľstvo, ktoré rokuje v zbore a prijíma uznesenia. No a tretím pilierom je hlavný kontrolór so svojím odborným útvarom, ktorý plní úlohy zastupiteľstva, resp. primátora mesta. Tieto tri inštitúty sa doplňujú, využívajú kombináciu svojich kompetencií a v synergii a s dobrým úmyslom plnia svoje úlohy v zmysle zákona. Žiada sa mi zdôrazniť, že poslanci vykonávajú svoj mandát popri zamestnaní, pričom zamestnávateľ je zo zákona povinný ich na výkon svojho mandátu na nevyhnutný čas uvoľniť. Zároveň má právo požiadať mesto (MsÚ) o refundáciu ušlej mzdy svojho zamestnanca, ktorý je poslancom. Mýtus, ktorý je rozšírený medzi laickou verejnosťou, že poslanci zarábajú tisíce eur je nepravdivý a škodí samospráve.

Zákon o obecnom zriadení a súvisiace zákony určujú povinnosti poslancov. Teda nielen účasť na rokovaní zastupiteľstva, ale kopec iných povinností, ktoré s vykonávaním mandátu súvisia. Je to hlavne účasť na rokovaniach odborných komisií, vo výboroch mestských častí, na občianskych radách a v školských radách. Niektorí sú členmi mestskej rady, vykonávajú občianske obrady (svadba a uvítanie novorodencov do života), sú v orgánoch obchodných spoločností a sú prítomní na mnohých pracovných stretnutiach, kde je ich prítomnosť žiaduca a ich voličmi očakávaná. A to nielen účasť, ale k tomu patrí príprava na rokovania, pripomienkovanie rôznych dokumentov, riešenie sťažností a podnetov občanov. Samozrejme, môže odznieť poznámka, že nie všetci sú aktívni a nie všetci si plnia svoje povinnosti. No áno, boli a budú aj takí, ktorí si svoj mandát odsedia a mnohokrát ani nevedia o čom sa rokuje. Zo skúseností však viem, že takýchto poslancov a poslankýň je čoraz menej a skôr sú výnimkou ako pravidlom.

Do života sa hlási ďalšia novela Zákona o obecnom zriadení, ktorú predkladá MV SR v spolupráci so Združením mieste a obcí Slovenska (ZMOS). V združení je registrovaných 130 miest zo 140 a 2628 obcí z celkového počtu 2750. Je to preto vážená a rešpektovaná organizácia, v ktorej samotné samosprávy zastupujú  starostovia a primátori. Z pohľadu prekrývania kompetencií všetkých troch pilierov samospráv chýba organizovaný vplyv poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev. Naopak, hlavní kontrolóri majú svoju profesijnú organizáciu, ktorá ich v dostatočnej miere reprezentuje. Na základe týchto informácií už dnes vieme s istotou povedať, že k novele zákona sa vyjadrili len členov ZMOS, pretože MV SR považuje len toto združenie za svojho relevantného partnera. K vyjadreniu Vladimíra Špánika,  predsedu Združenia občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS) k navrhovanej novele zákona sa nik z MV SR ani len neunúval odpovedal. Podarilo sa im aspoň sformulovať list, kde informujú pána predsedu, že jediným partnerom ministerstva bol a zostáva ZMOS.  Zmien v zákone je niekoľko, avšak ja zúžim svoju pozornosť len na tú zmenu z dielne ZMOS, aby sa hlavne vo väčších mestách znížil od roku 2018 počet komunálnych poslancov.

Rada ZMOS, ktorá k tejto téme rokovala 8. 2. 2017 prijala odporúčanie pre MV SR v znení – Najmä vo veľkých mestách zvážiť návrh na zníženie počtu poslancov. Odôvodnenie: tento návrh požaduje najmä Min. vnútra SR, ale aj niektoré veľké mestá (napr. mesto Prešov)“

Takže ako to vlastne je, kto požaduje znížiť počet poslancov, je tým orgánom štátnej správy MV SR alebo prišiel podnet a tichá požiadavka od starostov a primátorov? Z podkladov je viac ako isté, že MV SR má záujem tzv. šetriť financie a niektorí starostovia a primátormi majú problém so zvládnutím rokovaní svojich zastupiteľstiev a preto ich láka ľahšia cesta, ktorou je zníženie ich počtu o cca 1/3.

V Banskej Bystrici je v zastupiteľstve 31 poslancov. Vo schválenom  rozpočte pre rok 2017 je v pláne vyčerpať podiel odmien poslancov na celkových mzdových nákladoch (mzdy + odvody) 1,86 % a celkový podiel miezd a odvodov na bežných výdavkoch mesta predstavuje sumu 0,48 %.

O čom to tu teda točia a čo zahmlievajú, o čo v skutočnosti vôbec ide? Cítim to tak, že je pár starostov a primátorov, ktorí si chcú svoju pozíciu uľahčiť. Znížením počtu poslancov sa to určite môže podariť. Otázka, ktorá tu však vyvstáva je oveľa dôležitejšie a tou je schopnosť menšieho počtu poslancov reálne zastupovať občanov všetkých mestských častí a volebných obvodov. Dovolím si príklad. Modelujem situáciu, keď bude zastupiteľstvo rokovať napr. o vážnej investícii, úvere, zakúpení alebo predaji pozemku…. teda bude sa jednať o strategické rozhodnutie, ktoré bude mať dopad za fungovanie mesta na dlhé roky. Ak bude mať Banská Bystrica (MV SR uvažuje o počte poslancov 17-21) 21 poslancov, k tomu aby mohlo zastupiteľstvo rokovať bude stačiť prítomnosť 11 poslancov. A za schválenie takéhoto zlomového uznesenia bude potrebných len 6 poslaneckých hlasov. Nechcem konšpirovať a vypisovať, aké varianty sa mi preháňajú hlavou, ale minulosť ma varuje, pretože boli situácie, kedy sa príprava takéto hlasovania odohrávala v kaviarni s využitím účinných presvedčovacích prostriedkov. Som toho názoru, že čím viac poslancov si vidí na prsty, tým môžeme byť pokojnejší.

Ak táto zmena prejde, budú rokovania orgánov mesta plynulejšie, avšak plynulosť neznamená vždy to, že tak to je správne a žiaduce. Ak si 21 poslancov rozdelí všetky povinnosti, môžu sa rovno nasťahovať do objektu mestského úradu. No a potom a ja o tom často uvažujem, by mala nastúpiť profesionalizácia niektorých poslancov, čo znamená, že by boli uvoľnení na výkon poslaneckej funkcie zo zamestnania a stali by sa zamestnancami samosprávy. Profesionálni radní, to funguje v mnohých krajinách, u nás o tom ešte nepadlo ani slovo. No, nezostáva nám nič iné, len dúfať, že tento bláznivý nápad neprejde a zostane všetko tak ako je.


Pod čiarou a bez komentára ponúkam dve komparácie :

Podľa najnovších prieskumov Štatistického úradu Európskych spoločenstiev (Eurostat) máme na Slovensku 40 úradníkov/1000 obyvateľov. Priemer v EÚ je 30 úradníkov/1000 občanov. Najlepšie je na tom Fínsko, kde je 20 úradníkov/1000 obyvateľov. Poradie neúspešných je pre nás nepriaznivé, pretože sme skončili na 3. mieste.

Malý exkurz do našich partnerských miest v Európe : Halberstadt (D) – 43.000 obyvateľov, 40 poslancov; Ascoli Piceno (I) –  51.000 obyvateľov,  32 poslancov; Hradec Králové (CZ) –  95.000 obyvateľov, 37 poslancov a Zadar (HR) –  75.000 obyvateľov, 31 poslancov

Martin Baník Autor blogu:

Banskobystričan.