Sme mestom hrdinov, víťazov a najrôznejších prvenstiev. Aj projekty v participačnom rozpočte máme najkrajšie. Ale za akú cenu?

Zasnežovaný okruh na plážovom kúpalisku je na Slovensku unikát. – Toto je názov článku na celej jednej strane februárových Radničných novín. Okruh nie je veľký a tí, čo tam chodia, chodia opakovane, takže príležitosť bežkovať temer v centre mesta nevyužíva veľa ľudí. Avšak titulky v novinách ulahodili mnohým Banskobystričanom, nedbajúc, že túto službu nepotrebujú.

Uvediem aj príklad projektu z participatívneho rozpočtu – Laskomerský singletrail. Je to opäť niečo, čím sa Banskobystričania môžu pochváliť, ale využíva ho len pár z nich. Je predstava, že žijeme v unikátnom meste tak príťažlivá, že nežiadame investovať radšej do projektov vo svojej komunite, možno do nových lavičiek, zelene, alebo opravy chodníkov?

A prečo nepripomenúť aj našu ochotu investovať do prípravy vrcholových športovcov z mestských zdrojov? Pripomína mi to jeden obrázok z ruskej zemľanky, kde sa jej chudobní obyvatelia tešia, že v Moskve je zlato, že Rusko je bohaté, silné a veľké.

———

Projekty z nášho participatívneho rozpočtu sú skutočne zaujímavé a pekné, sú však raz tak drahé a sú len štyri za rok. Je to znak toho, že nám uniká cieľ, ktorým je vtiahnutie ľudí do verejného priestoru a do kontaktu so samosprávou. Jeho cieľom nie je kvalita projektov. Tá je cieľom tých, ktorí sa do participatívneho rozpočtu zapojili, ale nie jeho koordinačnej rady, nastavenia a štatútu.

Vo veľkej väčšine samospráv je maximálna cena na jeden projekt 5-tisíc EUR a nie 10-tisíc ako u nás. Pri rýchlom prieskume som našla 4 samosprávy s maximálnou cenou na jeden projekt 5-tisíc a ďalšie tri so sumami 4-tisíc, 2-tisíc a 2,2-tisíc EUR. Okrem nás len jednu s 10-tisíc a jednu so 100-tisíc EUR.

Celkový príspevok iných samosprávy je vyšší ako našich 40-tisíc € a tak je možné realizovať nepomerne viacej projektov a hlavne zaktivizovať viacej komunít a posmeliť viacej lídrov.

V tomto Banská Bystrica ako keby podvádzala. Diskusné fóra a verejné zvažovania sú skutočne náročné zorganizovať inak ako povinné pre predkladateľov projektov a to aj v iných mestách. „Fanúšikovia“ participatívneho procesu sú teda predkladatelia projektov, ktorí však majú aj iné ciele a ktorí ho následne deformujú. Pretože oni rozhodujú napríklad aj o maximálnej výške príspevku na jeden projekt, alebo o tom, že vyplnená bodovacia tabuľka vo verejnom zvažovaní bude anonymná.

Situácia, keď naše veľké projekty, podávané často opakovane tými istými predkladateľmi, ktorí už majú za sebou aj okruh hlasujúcich (sú tiež náznaky klientelistických vzťahov) určite neposmeľuje ďalších ľudí k vytváraniu projektov a zapájaniu sa. Konkurencia je príliš silná.

—————

Sme v prehlbujúcej sa kríze a počuť hlasy o zrušení participatívneho rozpočtu. Ak sú viditeľné iba projekty pre „potešenie duše“ a minutých 40-tisíc EUR, tak by sa to dalo pochopiť. Napriek tomu je možné, že sa tak nestane, pretože zaujímavé projekty sú dobrou reklamou pre vedenie mesta.

Navrhovatelia projektov sú (potenciálni) lídri a hlasovanie je občas/často aj o výbere predkladateľov a nie len o výbere projektov. Súvisí to s politikou, ale aj s tým „ruským“ nastavením na potrebu lídrov, ktoré je dôsledkom nemožnosti a neschopnosti ovplyvňovať nielen spoločnosť, ale ani svoj život vlastnou zásluhou.

—————-

Banská Bystrica bola v časoch socializmu dôležitým mestom. Po revolúcii sa jej však výstavba komunikácií a tým aj rozvoj vyhýbali. Predpokladám, že jeden z dôvodov bolo práve toto mentálne nastavenie, ktorému chýba schopnosť prijať zodpovednosť. Pracovná sila na Považí zaručovala rýchlejší rozvoj a samozrejme aj potrebnú politickú podporu.

Participatívny rozpočet je nástroj na motivovanie ľudí aktívne vstúpiť do verejného priestoru, spoznávať ho, byť jeho súčasťou a učiť sa v ňom tvoriť pre seba a svoje okolie. My však dávame šancu pekným projektom a pomýlenému marketingu vedenia mesta. Stačí tak málo, zjednodušiť požiadavky, pristupovať k potrebám predkladateľov individuálnejšie, znížiť maximálnu cenu, aby šancu uspieť dostalo viacej komunít, aby ľudia hlasovali za pre nich užitočné projekty a nielen drahé „zaujímavé nápady“, ktoré sa ich osobne nebudú týkať.

Autor blogu:

Marta Medzihradská

aj Banskobystričanka