Tak sa mi dostal do rúk „Lunterov dobrý plán“. Prečítal som si jeho štyri piliere ekonomiky kraja.
Prvý – distribúcia produktov má podtitul „Ako podporím remeselníkov a lokálnych farmárov“. Prečítal som si celú stranu domnievajúc sa, že sa dozviem ako? No dozvedel som sa len, že: „Práve župa mala podporiť sieť regionálnych výrobkov.“ Ako? Netuším a som na tom asi rovnako ako autor reklamného letáku. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že „Lunterovci“ stále nechápu rozdiel medzi podnikaním a správou vecí verejných.
Druhý – sociálna ekonomika s podtitulom „Férové príležitosti aj pre dlhodobo nezamestnaných“ je plný socialistických klišé a odkrýva ideovú podstatu autora. Už len slovné spojenie „sociálny podnik“, ktoré sa tu často spomína, hovorí za všetko. Socialisti radi rozdávajú, ale nie z vlastného. Čo sa prejavilo aj v návrhu, ako chcú „Lunterovci“ sociálne podniky financovať: „Projekty pre znevýhodnené okresy je navyše možné veľmi výhodne financovať zo štátnych alebo európskych projektov.“
Tretí – vzdelávanie v kraji s podtitulom „Praktické vzdelávanie pre rozvoj kraja“ naplno odhaľuje, že v „silnom“ tíme absentuje odborník na školstvo. Na poznanie, že: „vzdelanie musí byť orientované na prax a najmodernejšie trendy v službách“ sa netreba veľa namáhať, stačí si urobiť monitoring tlače. Ľúbivé heslá typu: „chcem, aby sa v našich školách deti neučili len slepo memorovať poznatky a niekoho myšlienky, ale aby dokázali samé vnímať svet okolo seba v súvislostiach a samostatne vyhodnocovať každú výzvu, pred ktorú sa dostanú“ alebo „ak sa v Rakúsku môžu študenti v rámci vzdelávania pre cestovný ruch učiť ako správne jazdiť na terénom bicykli, ako obsluhovať vodný či snežný skúter, alebo ako pripraviť pravé espresso s dokonalou penou, môžu sa to učiť aj deti v našom kraji“, svedčia o nepochopení kompetencií župy ako zriaďovateľa stredných škôl. Úlohou zriaďovateľa nie je určovať čo a ako sa majú študenti v školách učiť, ale vykonávať správu škôl a školských zariadení. Teda zabezpečiť priestory, materiálno-technické zabezpečenie, didaktickú techniku, finančné a investičné prostriedky.
Štvrtý – Integrovaná doprava má podtitul „V našom kraji musíme dostať dopravu do 21. storočia“ a treba uznať, že tu sa konečne kandidát trafil do kompetencie župy. Škoda, že naznačil ako dlho mu to bude trvať: „veď si len predstavte, kde by mohla byť doprava v BBSK, keby začali župani na nej pracovať už pred ôsmimi rokmi“ a že nenaznačil koľko bude systém stáť a z čoho bude financovaný.
Hlavným motívom letáku je : „Aby mladí mali dôvod vrátiť sa.“ A pán Lunter ponúka „plán pre živý a produktívny vidiek, ktorý láka turistov a poskytuje obživu ľuďom, ktorí v ňom žijú. Plán pre úspech našich šikovných roľníkov a remeselníkov.“ Mne to príde skôr ako plán pre povojnovú generáciu. Generácia Y má v génoch technológie a rozumie skôr slovám ako iPhone, YouTube či start-up. A to už nehovorím o generácii Z, ktorá nezostane dlho pri jednom zamestnaní, bude cestovať za prácou a žiť tam, kde sa uplatní. Sú presvedčení, že internet sa dá použiť na všetko….Lákať túto generáciu, aby sa vrátila domov robiť roľníkov a remeselníkov je nepochopením reality a stratou času.
Politika ako správa vecí verejných je odborná činnosť, ktorá si vyžaduje, rovnako ako podnikanie, isté znalosti, kompetencie a skúsenosti. Zvlášť na dôležitých riadiacich postoch, ktoré ani v biznise nezastávajú nováčikovia, ale musia na isté pozície „dorásť“. Aj sám pán Lunter by asi uznal, že keby mal teraz začať podnikať v chemickom priemysle, za tri mesiace sa z neho určite nestane líder na trhu. Bola by to naivná predstava. Rovnako naivný mi pripadá aj jeho „dobrý plán“.
