Prejavy účastníkov z druhého protestu z Banskej Bystrice.
Juraj Buzalka, sociálny antropológ z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK
Komentár napísaný pre náš protest prečítal Jaro Stančík.
Vo všeobecnosti som voči výzvam zo strany verejnosti a za nápravu systému, v ktorom sa obchádzajú prijaté pravidlá, skeptický. V zastupiteľskej demokracii treba isť voliť a rozhodnúť sa tak, aby sme voľbu nemuseli príliš ľutovať. Nemôžeme si dovoliť ten luxus, že zostaneme doma. Napadá ma však jedna vec, ktorú kauza rigoróznej práce ukázala a s ktorou treba niečo robiť. Ide o sebaúctu akademického stavu, ktorá je v troskách pri alibizme o tom, kto má či nemá právo vyjadrovať sa či zverejniť prácu a tušeného strachu z prípadného vlastného kostlivca v skrini či nebodaj z možných postihov, ak by k zverejneniu došlo. Univerzity sú samosprávne organizácie, ktoré sú v rozsahu svojej činnosti vzdelávania a udeľovania certifikátov o vzdelaní zvrchované. Na prekonanie alibizmu nie je potrebné zverejňovať prácu, hoci podľa dostupných informácií neexistuje iný dôvod na utajenie ako želanie oficiálneho autora. Stačí preto nanovo potvrdiť to, čo už univerzita pred rokmi potvrdila, a to že predmetná práca bola alebo nebola vypracovaná v súlade s pravidlami a spĺňa podmienky na udelenie titulu. Hoci z formálno-právneho hľadiska sa nestane nič prelomové — univerzita potvrdí či vyvráti nielen ľudové dohady o téme, ale aj vlastné minulé rozhodnutie — v novej situácii takmer dvadsať rokov od obhajoby však takýto rituálny akt donúti konkrétnych ľudí prevziať zodpovednosť za inštitúciu, ktorú reprezentujú. V našich ustráchaných pomeroch to nie je málo. Nič iné ako táto naša kríza sebaúcty ako akademikov, vzdelancov a občanov z doterajšieho priebehu kauzy totiž nevyniká.
Jaro Stančík, organizátor protestu, programátor a bloger
Z útržkov z Denníka N
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici nemohla utajiť rigoróznu prácu Andreja Danka, ktorá bola osemnásť rokov dostupná v knižnici a ktokoľvek si ju mohol prečítať.
Vyplýva to z odborného stanoviska ministerstva kultúry, ktoré je garantom na oblasť licenčných zmlúv a na autorské právo. UMB podľa neho nesmela s Dankom podpísať licenčnú zmluvu, ktorou obmedzili prístup k práci v knižnici, pretože to nepripúšťa knižničný a výpožičný poriadok akademickej knižnice, ktorý v auguste 2018 schválil rektor školy Vladimír Hiadlovský.
Rektor UMB Hiadlovský zatiaľ nereagoval, čo po stanovisku ministerstva kultúry spravia. Doposiaľ sa k nemu nevyjadril ani Danko.
Výhovorka, že jej prezenčné sprístupnenie znemožňuje autorský zákon, podľa právnika Lešku neobstojí, pretože „autorský zákon výslovne stanovuje, že autor nemôže zakázať prezenčné vypožičanie diela v knižnici“.
Rovnako ako stanovisko ministerstva kultúry, aj právnik Leška spochybňuje licenčnú zmluvu UMB s Dankom. „Aby práca nebola prezenčne prístupná v knižnici, sa nedá zabrániť licenčnou zmluvou. Autorský zákon to nepripúšťa, pretože tu neexistuje žiadne autorovo právo, s ktorým by mohol nakladať. Licenčná zmluva môže zabrániť napríklad robeniu ďalších kópií práce,“ podotýka Leška.
UMB z utajovania práce nemá žiadny zisk, len straty. Nemôžeme dovoliť, aby bol z Dankovej rigoróznej práce ďalší ,,skutok sa nestal”. Nemôžeme dovoliť, aby Univerzita Mateja Bela niesla všetky náklady jeho podozrivej rigoróznej práce. Ak UMB alebo Andrej Danko nezverejní svoju prácu, tak budeme dúfať, že sa nájde odvážny študent alebo učiteľka, ktorá si prácu vyžiada a ak k nej nebude mať prístup, tak podá sťažnosť na Ústavný súd. Z Kafkovho zámku musí existovať cesta von. Ak nebude morálna, tak bude právna.
Na koniec budem citovať Andreja Danka, ktorý pred týždňom na konferencii venovanej storočnici vzniku ČSR v Paríži vyhlásil:
,,Pre akúkoľvek spoločnosť je nebezpečné, ak sa do popredia dostávajú krikľúni a nevzdelanci a intelektuálna špička národa mlčí v kúte.”
Jakub Pohle, organizátor protestu, komik a aktivista
Čaute priatelia. Už viac ako tri a pol tisíc ľudí podpísalo petíciu za odtajnenie rigoróznej práce Andreja Danka. My sa tu stretávame po týždni znovu, kvôli tej istej blbosti. Je potrebné však povedať, že to nie je naša hlúposť, ale hlúposť predsedu parlamentu, Andreja Danka. Ten doteraz mlčal tak ticho, že pri tom tichu bolo možné počuť, aj jeho zlé svedomie.
Andrej Danko to stále hrá na mŕtveho chrobáka a snaží sa z celej situácie vyviniť konšpiráciami o tom, ako mu chce niekto ublížiť. Je to na smiech, jediný, kto Andrejovi Dankovi ubližuje, je sám Andrej Danko. Stále nevieme, prečo vlastne podstupuje tento divný masochizmus. Buď má čo skrývať, alebo, jeho vlastnými slovami: “Ja sa cítim dobre, ja si to užívam.”
Obávam sa, že sme sa dostali do fázy, kedy Andrejovi Dankovi už nikto na Slovensku neuverí, že jeho práca je v poriadku a tým pádom aj čokoľvek, čo spraví, vyzerá nedôveryhodne. Nechal sa počuť, že chce mať program ako Kaczynsky a Orbán. To ťažko. Človek nemôže byť autokratom, keď si pomaly nevie poradiť ani s vlastným autogramom.
“Pri politikoch by mala platiť presumpcia viny.” To nie je môj výrok. Je to jediný výrok Miloša Zemana, s ktorým súhlasím. Andrej Danko si predsa musí uvedomiť, že každým dňom, ktorým je jeho práca stále utajená dáva za pravdu všetkým, ktorí pochybujú o jeho čestnosti. Či už ako študenta, právnika, alebo politika. Možnosť nahliadnuť do jeho práce a skontrolovať, či nejde o plagiát nie je porušenie jeho súkromia. Je to niečo, čo je úplne štandartné. Nikto mu nechce ukradnúť roky staré know how. Všetci len chcú vedieť, či na čele parlamentu nesedí podvodník. Prečo? Lebo na to všetci máme právo.
Andrej Danko má z pohľadu triezvo uvažujuceho človeka len dve možnosti. Buď zverejniť prácu a dokázať, že nie je podvodník, alebo odísť z politiky. Hrdo, odborne a slušne, tak ako to o sebe a o celej strane tvrdí na bilbordoch.
Andrej Danko svojim konaním pošliapava celú akademickú obec, Univerzitu Mateja Bela a jej právnickú fakultu, ako aj princíp občianskej rovnosti ako taký. Ale čo čakať od človeka, ktorý sa vidí ako druhý Orbán. Ktovie, čo by na to povedal najznámejší slovenský tankista a alkoholik Jano Slota. Je nemysliteľné, a nemorálne, aby Andrej Danko nevyhovel naliehavým žiadostiam ako celej akademickej obce, tak aj bežných ľudí, ktorí nechcú nič iné, iba rovnaké zaobchádzanie a žiadny protekcionizmus. Lebo o toto v skutočnosti ide. O to, že sme si všetci rovní a žiadny Andrej, ani Danko, ani kapitán, ani predseda, si nie je rovnejší, ako bežný človek.
Andrej, ukáž prácu, kým je na ňu ešte niekto zvedavý. Inak budeš musieť čoskoro ukázať demisiu.
David Kapusta, bloger a aktivista
Práca nie je dostupná pre čitateľov. Túto vetu povie knihovníčka študentovi, ktorý si chce prečítať prácu pána Danka. Ako absolventa právnickej fakulty ma veľmi mrzí súčasné kocúrkovo. Medializácia ešte viac poškodzuje už dosť pošramotené meno fakulty a univerzity. Škodí to aj mnohých šikovným profesorom a ľudom, ktorí sa snažia robiť na fakulte dobrú prácu a kvalitu a nemajú nič spoločné s vedením školy z roku 2000.Podľa najnovšieho stanoviska Ministerstva školstva UMB nesmela s Dankom podpísať licenčnú zmluvu, ktorou obmedzili prístup k práci v knižnici, pretože to nepripúšťa knižničný a výpožičný poriadok akademickej knižnice. Navyše odborníci tvrdia, že UMB nemohla odoprieť právo nahliadnuť do práce.
Právnici zaoberajúci sa právom duševného vlastníctva potvrdzujú, že autorský zákon výslovne stanovuje, že autor nemôže zakázať prezenčné vypožičanie diela v knižnici. Utajenie práce ide tak proti duchu autorského zákona, ktorý ma chrániť autorov a nie ich utajovať.
Konanie zástupcov Univerzity, ktoré sa rozhodlo licenčnou zmluvou utajiť prácu, vychádza z údajnej internej a externej právne analýzy. Práca nie je dostupná pre čitateľov. Obávam sa, že súčasný stav zasiahol do akademických slobôd na našej Univezite a bol zamedzený prístup k informáciám.
Preto máme dnes večer 3 výzvy.
Žiadame zástupcov Univerzity, aby zverejnili právne analýzy na základe ktorých došlo k uzavretiu licenčnej zmluvy a k zaujatiu súčasného postoja Univerzity.
Žiadame Andreja Danka, aby ako verejný činiteľ, obhájil aj pred verejnosťou svoj nadobudnutý titul a odtajnil svoju prácu, tak ako je to bežné v normálnej krajine.
Vyzývam všetkých študentov a pedagógov, aby zvážili podanie ústavnej stažnosti na Ústavnom súde, pretože mohlo dôjsť k obmedzeniu základného práva na vedecké bádanie a prístup k informáciám.
Samuel Bravčok, organizátor, študent gymnázia Andreja Sládkoviča, spoluorganizátor protestov Za slušne Slovensko
Prejav mi raz pošle.
