Za pár týždňov uplynie prvý rok, ako na župný stolec zasadol Marián Kotleba. Rok tajomstiev, rok očakávaní a rok, ktorý mal priniesť rozprávkové riešenia, ktoré pán župan pred voľbami sľuboval. K voľbám sa vracať nemienim, to je už za nami.

Trpezlivo som vyčkával, čo táto zmena, pre Banskú Bystricu a celý kraj prinesie. Každý sa predsa musí naučiť, zorientovať, definovať priority, nájsť spoločnú reč s poslancami, zostaviť úrad, začať napĺňať svoje sľuby a predstavy. Každý dobrý výsledok potrebuje prípravu a dôslednú realizáciu. Je začiatok septembra, už nečakám, už niet na čo.

Čo rezonuje a o čom sa nielen v našom meste, ale na celom Slovensku a v zahraničí najviac hovorí? Odmyslím si prapodivnú ochranku (pred kým?), personálne a organizačné riešenia, veľmi svojrázne vystupovanie na verejnosti a medzi novinármi, vyhýbanie sa skutočných problémov kraja, ignorovanie strategického plánovania, odmietanie eurofondov a mnoho iných.

Pán Kotleba vo voľbách zvíťazil, získal veľkú podporu voličov. V demokratickom svete však len toto nepostačuje k tomu, aby sa stal verejným činiteľom, t.j. predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja. Nevyhnutným inštitútom, aby sa tak de facto a de jure stalo, je zloženie sľubu, ktorého text upravuje zákon. Poprosím, prečítajte si pomaly a dôkladne, čo je v sľube napísané.


„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy samosprávneho kraja, dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a pri výkone svojej funkcie predsedu ich budem uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.“


Zvolený predseda buinauguracia-zupana-700x400ď sľub zloží a podpíše, alebo vysloví výhradu k jeho textu, resp. nesúhlas a sľub nepodpíše. V druhom prípade, ktorý sa u nás nestal, sa predseda svojho mandátu dobrovoľne vzdáva a funkcie sa neujíma. Pán Marián Kotleba 20. decembra 2013 sľub zložil a stal sa predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja.

Poďme, prosím, ďalej. Médiami prebehla správa, že Marián Kotleba 14. marca 2014 v deň 75. výročia vzniku slovenskej štátnosti oslobodil objekt budovy BBSK od okupačnej zástavy EÚ. Rozhorčenie, údiv, hnev a neveriaci úsmev, toto všetko preletelo hlavami viacerých občanov, ktorí túto správu zaregistrovali. Ako to teda vlastne je?

V Slovenskej republike je vlajková výzdoba objektov štátu a samosprávy regulovaná zákonom. Zákon č. 63/1993 Z.z. prijala NR SR, ktoimages55rý hovorí, kde, kedy a ako sa umiestňujú symboly štátu, regionálnej samosprávy, obce a od 1. mája 2004 aj vlajka EÚ.

Keďže je Banská Bystrica viac ako mesto baní a baníkov známa ako mesto Povstania, nemohol si to nevšimnúť ani Marián Kotleba. Núkala sa mu jedinečná príležitosť, ktorá sa opakuje možno tak raz za 10 rokov. Okrúhle jubileum, návšteva prezidentov, desiatok ambasádorov, ministrov, vojenských pridelencov a napokon pár žijúcich starčekov a stareniek, ktorí v Povstaní bojovali. Čo chcem povedať? Deň 29. august je štátnym sviatkom Slovenskej republiky, ktorý zákonom schválila NR SR dňa 29. septembra 1992 a to výrazným počtom (89 zo 127) hlasov poslancov. Pán predseda BBSK od 20. decembra 2013 nie je súkromnou osobou, ale je verejným činiteľom, ktorého povinnosťou je ctiť a vážiť si rozhodnutia parlamentu a zákonov. On sa rozhodol toto všetko ignorovať.

Teraz to posledné, veľmi čerstvé. Banner na priečelí budovy BBSK, ktorý vítal každého, kto počas osláv navštívil naše námestie. VUC-1_resizeOdpor voči NATO nie je vo svete ojedinelý a v našich končinách nie je ani prekvapením. Pán predseda však zložil sľub, zaviazal sa rešpektovať platné zákony a rozhodnutia štátu. Preto opakovane aj v tomto prípade pripomínam, že Slovenská republika deklarovala svoje záujmy pripojiť sa k euro – atlantickej komunite na základe vzniku a ustanovenia Slovenskej republiky 1. januára 1993. Inauguračné dokumenty zahŕňali hlavné priority zahraničnej politiky, súčasťou ktorých bola aj ambícia dosiahnuť členstvo v EU a NATO. V polovici marca 2003 poslala Slovenská republika generálnemu tajomníkovi NATO list, ktorý potvrdzoval záujem o vstup do NATO. List obsahoval aj časový plán reforiem, ktorý odsúhlasila Vláda SR 25. februára 2003 a Parlament ho schválil 28. februára 2003. Všetky vlády od roku 1994 až po vstup v roku 2004 si členstvo v NATO stanovili ako jednu zo svojich najdôležitejších priorít.

Jeden pán, dnes už pokojný dôchodca v novembri 1994 povedal – “Je po voľbách, zvyknite si.” Ten pán a hlavne jeho politika rozdelila Slovensko, rodiny, priateľov a hodila mladý štát do povestnej čiernej diery. My starší si pamätáme a nezabúdame. Tento pán sa volal Vladimír Mečiar a takto sa s nami v roku 1998 lúčil. To naozaj sme nepoučiteľní?

Nie som právnik a už vôbec si neosobujem právo rozhodovať o tom kto a ako porušil zákony, ale naozaj je všetko tak ako má byť?

Autor blogu:

Martin Baník

Banskobystričan.