Krátky, doslova pár metrový úsek cesty medzi Európou a plavárňou, kde sa zo strany Európy zamedzil prístup autám a vpustili sa naň komfortne z oboch strán bicykle, vyzliekol naše cyklisticko bystrické duše donaha. Hneď prvý test tolerancie a lásky medzi štvorkolesovými a dvojkolesovými – a my sme neobstáli!
Čo sa také stalo? Autá smerujúce z Európy na plaváreň musia prejsť o päťsto metrov viac. A viac ako štyri tisíc obyvateľov ulíc THK, Spojová, Šalgotarjánska a priľahlých, sa môžu bez otáčania hlavy o tristošesťdesiat stupňov a s natrčenými ušami, bezpečne dostať zo svojho domova na linke pláž – plaváreň – štadión – Európa bližšie k centru mesta. A späť domov.
Preto ma dosť prekvapili insitno nenápadne ladené titulky v niektorých miestnych médiách, na vlne ktorých sa zviezli aj negatívne reakcie (zrejme) vodičov. Musím povedať, že som aj šofér, ktorý si občas pošomre na cyklistov primotavších sa mi do cesty. Som aj šofér, ktorý občas popri cyklistovi prefrčí neprimerane rýchlo, neuvedomujúc si výhodu domáceho prostredia z mojej strany auta dverí. Som aj cyklista, čo to občas strihne pred autom, chodník – cesta – chodník a iste pár vodičov privediem do úžasu. A som aj cyklista, čo jazdí s dcérou od jej piatich rokov po bystrických cestách medzi Fončordou a centrom, ako bolo spomenuté, panoramaticky otáčajúco hlavou, ušami naladenými na všetky zvuky motorov a preukazom poistenca vo vrecku.
Keď dám teda na misku váh pár metrov navyše pre autá a cez štyri tisícky obyvateľov Fončordy, ktorí teraz môžu, mladí či starí, rodiny či jednotlivci, oprášiť dvojkolesové zaprášené čudá z pivníc a dostať sa bez strachu do Európy, moja voľba je jasná.
Skôr ma mrzí, že zrejme hlavným problémom predpôrodných bolestí vytvárania nášho bystrického dvojkolesového sveta nebude krvopotné zháňanie peňazí na cyklocesty a nekonečné vysporiadavanie pozemkov pod nimi , ale zradiť nás môžu naše hlavy. Zvlášť keď takéto súžitie všetkých na jednej ceste sa pripravuje aj na Kuzmányčke alebo pri VUB-ke. Aj tú biele čiary na cestách nastavia zrkadlo nášmu citu pre toleranciu a našim dušiam.
Priatelia, Bystričania, preto vás prosím, dostaňme bicykle najskôr do hláv. V tomto našom krásnom meste sa na tie cesty vmestíme všetci.
