Chceme viac zelene. S tým dnes už asi bude súhlasiť takmer každý. Stromy, kríky, trvalkové záhony či kvetináče zlepšujú mikroklímu, zvyšujú estetickú hodnotu verejného priestoru a robia mesto príjemnejším miestom pre život.
Keď sa však pozrieme na historické centrum Banskej Bystrice, narazíme na otázku, ktorá sa pri debatách o zeleni často stráca:
Kam tú zeleň reálne umiestniť?
Historické centrum mesta nevznikalo s tým, že raz budeme potrebovať priestor pre veľké koreňové systémy stromov, dažďové záhrady alebo rozsiahle zelené plochy. Ulice, námestia a verejné priestranstvá boli budované podľa potrieb svojej doby. Dnes v nich navyše máme chodníky, komunikácie, parkovacie miesta, verejné osvetlenie, dopravné značenie a množstvo ďalšej technickej infraštruktúry.
A pod zemou je situácia často ešte komplikovanejšia.
Strom potrebuje viac než iba dieru v dlažbe!
Pri predstave novej výsadby si možno niekto povie: „Stačí vybrať pár dlaždíc, vykopať jamu a zasadiť strom.“ V realite to tak jednoduché nie je. Strom potrebuje priestor nielen nad zemou, ale predovšetkým pod zemou. Potrebuje dostatočný priestor pre koreňový systém, kvalitný pôdny substrát, prístup k vode a zároveň vhodné podmienky na svoj dlhodobý rast. Ak sa má v centre mesta vysadiť nový strom, často je potrebné riešiť aj existujúce inžinierske siete. A tie nie je jednoduché premiestniť len preto, aby sme získali priestor na výsadbu.Práve preto môže byť vytvorenie jedného kvalitného trvalého stanovišťa pre strom v historickom centre technicky aj finančne veľmi náročné.
A potom prichádza ďalšia otázka – čo je pod chodníkom?
Elektrické vedenia, vodovod, kanalizácia, plyn, telekomunikačné siete a ďalšie rozvody často vedú práve priestormi, kde by sme dnes chceli mať zeleň. Navyše nie vždy je možné všetky siete uložiť do jednej línie a vytvoriť tak súvislý priestor vhodný na výsadbu.
To neznamená, že sa máme výsadby v centre vzdať?
Znamená to, že musíme hľadať riešenia, ktoré zohľadnia realitu konkrétneho priestoru. Historické centrum má svoje limity. Pri plánovaní zelene v historickom centre preto nemôžeme uvažovať rovnako ako pri novej obytnej štvrti. Tam, kde máme dostatok priestoru, môžeme vytvoriť veľké zelené plochy, kvalitné koreňové priestory a nové stromoradia. V historickom centre často takýto priestor jednoducho nemáme. A práve preto sa v mnohých historických mestách využívajú aj mobilné formy zelene.
Veľkoobjemové kvetináče so stromami, kríkmi alebo kvetinovými výsadbami dokážu priniesť zeleň tam, kde by bola klasická výsadba v súčasnosti technicky veľmi komplikovaná alebo finančne neúmerná. Ich veľkou výhodou je zároveň mobilita. Ak sa v budúcnosti podarí vytvoriť trvalé stanovište alebo sa zmení organizácia priestoru, mobilnú zeleň je možné premiestniť. Mobilná zeleň však nemá nahradiť trvalú zeleň. Toto je podľa mňa dôležité zdôrazniť. Ak chceme viac zelene v meste, mobilná zeleň by nemala byť chápaná ako náhrada za kvalitne vysadený strom v teréne.
Trvalá výsadba je z pohľadu dlhodobého fungovania mesta vždy hodnotnejším riešením tam, kde ju podmienky umožňujú. Problémom však je, že vybudovanie kvalitného priestoru pre strom v existujúcom historickom centre si vyžaduje projektovú prípravu, riešenie inžinierskych sietí, stavebné zásahy a samozrejme finančné prostriedky. Preto by sme mali podľa môjho názoru robiť obe veci. Tam, kde je možné vytvoriť trvalú výsadbu, ju vytvárajme. Tam, kde to dnes možné nie je, hľadajme iné funkčné riešenia.
Zeleň nie je iba strom. Pri debate o zeleni sa často automaticky hovorí iba o stromoch. Mestská zeleň je však oveľa širší pojem. Sú to trvalkové záhony, letničkové výsadby, kríky, popínavé rastliny, mobilná zeleň, ale aj menšie zelené plochy, ktoré dokážu zmeniť charakter verejného priestoru. Aj malá plocha zelene má svoj význam, najmä ak sa nachádza tam, kde ľudia žijú, pracujú a trávia čas. A práve historické centrum je priestor, kde môže byť každý nový prvok zelene veľmi viditeľný.
Musíme však myslieť aj na pamiatkovú ochranu.
Historické centrum Banskej Bystrice nie je obyčajný verejný priestor. Nachádza sa v území pamiatkovej rezervácie a pri plánovaní nových zásahov preto musíme rešpektovať aj požiadavky Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica. A týka sa to aj zelene.
Pamiatková ochrana totiž neurčuje iba to, ako majú vyzerať historické budovy. Súčasťou pamiatkových hodnôt územia je aj jeho historická zeleň, jej priestorové usporiadanie, druhové zloženie a vzťah k okolitej architektúre. To znamená, že ani pri snahe dostať do centra viac zelene nemôžeme postupovať spôsobom „tu je voľné miesto, tak sem zasadíme strom“.
Pri každom riešení musíme zvažovať, ako zapadne do historického priestoru, či nenaruší jeho charakter, pohľadové vzťahy alebo existujúce pamiatkové hodnoty. Pamiatkový úrad preto nie je prekážkou, ktorú chceme pri výsadbe obísť. Je odborným partnerom, s ktorým musíme hľadať riešenia, ktoré umožnia dostať do historického centra viac zelene a zároveň zachovať jeho historickú hodnotu.
Hľadanie riešení namiesto výhovoriek.
Niekedy počúvame, že v centre nie je možné vysadiť stromy. Inokedy zase, že sa v centre musí vysadiť viac stromov. Podľa mňa sú obe tvrdenia príliš zjednodušené. Realita je niekde medzi nimi.
Nie všade je možné vysadiť strom. Ale to neznamená, že tam nemôžeme mať zeleň. A tam, kde strom vysadiť možné je, by sme mali urobiť maximum preto, aby dostal kvalitné podmienky na život.
Zelene v našom meste nikdy nie je dosť. O tom podľa mňa nemusíme diskutovať. Otázkou je, akú zeleň, kde ju umiestnime a ako zabezpečíme, aby nám slúžila nielen dnes, ale aj o desať, dvadsať či päťdesiat rokov. Pretože dobrá mestská zeleň nevzniká tak, že jednoducho niekam položíme kvetináč alebo zasadíme strom. Vzniká premysleným riešením, ktoré spája potreby obyvateľov, možnosti priestoru, technické podmienky, pamiatkovú ochranu a dlhodobú starostlivosť.
