Nemusíte byť odborník na urbanizmus, aby ste pochopili, že Donovaly sú, z hľadiska urbanistickej koncepcie, úplne zdevastované a znehodnotené územie. Nie je tu žiadny koncepčný tvorivý zámer, je to len náhodilý zhluk rôznych investičných počinov rôznorodých vlastníkov – developerov. Výsledkom je priestorová anarchia a znehodnotená krajina. Mám obavy, či sa Donovaly nestali vzorom aj pre Banskú Bystricu.
Banská Bystrica má územný plán, ktorý síce tiež vznikal i pod určitým tlakom developerov, ale to, čo sa odohráva za posledné roky, už ozaj pripomína developerský raj. Ten bol naštartovaný vlastne už Pršianskou terasou, keď sa zrazu, nik nevie ani ako, ocitla v rukách súkromného vlastníka. Ten absolútne nerešpektoval pôvodný návrh zástavby, ktorý pripravil Investorský útvar mesta (IÚM) a sám riadi rozvoj bytovej výstavby v tejto lokalite. Srdce architekta- urbanistu zaplače, keď to dielo uzrie….
Pokračovalo to neslávnym zastupiteľstvom v roku 2003, keď sa vo veľkom rozpredali pozemky mesta súkromným vlastníkom. Mesto tak stratilo hlavný nástroj na realizáciu rozvoja mesta, hlavne bývania. Odovzdali sme do rúk súkromníkom rozhodovanie o využívaní plôch. Prejavuje sa to ustavičným tlakom investorov na zmeny a doplnky územného plánu. Mnohokrát len občianske iniciatívy zabránili znehodnocovaniu prostredia nevhodne umiestnenou zástavbou. No množstvo zmien a doplnkov bolo mestským zastupiteľstvom schválených.
Takým, do oči bijúcim ústupkom investorovi je zámer výstavby polyfunkčného súboru Flóra na pozemku bývalého ZAaRES-u. V pôvodnom územnom pláne bola údolná niva Tajovského potoka od ESC Európa až po športový areál UMB vyhradená pre šport a občiansku vybavenosť. Zrazu, nik nevie na akom základe, došlo v roku 2020 v grafickej časti k zmene funkcie vybavenosti na zmiešané územie s 5-7 podlažnou zástavbou. V záväznej textovej časti tohto VZN, však táto zmena nebola zakomponovaná. K posúdeniu vhodnosti a potrebe tejto zmeny nebola spracovaná žiadna podkladová urbanistická štúdia a ani širšie vzťahy, ktoré by zdôvodnili nevyhnutnosť tejto zmeny funkcie. Investor nepredložil k posúdeniu zástavby ani zákres do fotografie a prehlásil, že výstavba neovplyvní ani krajinoobraz. Každému rozumne zmýšľajúcemu človeku je zrejmé, že 20 metrové bytové domy v údolnej nive vytvoria riadnu priestorovú bariéru a zásadným spôsobom zmenia charakter a vzhľad územia. Okrem toho spôsob zástavby vytvára nielen optickú bariéru v údolnej nive, ale aj prekážku cirkulácii vzduch a bráni tak prevetrávaniu mesta, ktoré patri medzi tri mestá s najviac znečisteným ovzduším. Pritom prevetrávanie mesta je odkázané na prúdenie vzduchu z hôr pozdĺž vodných tokov. Najväčším nedostatkom tohto veľmi nevhodného zámeru je však dopravné napojenie na jednu z najviac dopravne vyťažených komunikácii ústiacej do kapacitne preťaženého a upchatého uzlu na Tajovskeho ulici pri Li.dli, kde hrozí dopravný koalps, zvlášť, keď sa rozbehne výstavba nemocnice.
Toto však nie je jediný počin, kedy si investor presadil svoj podnikateľský zámer. Takých zámerov máme v meste niekoľko a je zaujímavé, že poslanci sa vždy priklonia na stranu investora a tak ozaj vzniká obava, akým smerom sa uberá urbanistický rozvoj nášho mesta. Je tu zrejmý a dobre čitateľný smer podpory biznisu developerov a hrozí nám znehodnotenie nášho mesta, tak ako to dopadlo na Donovaloch?
Pán primátor v liste, na pripomienky občianskej iniciatívy k zámeru polyfunkčného súboru Flóra, odpísal: „ Aj keď mesto stratilo vlastnícky vzťah k predmetnému územiu pred viac ako 20 rokmi, to čo nestratilo, je vplyv prostredníctvom Stavebného úradu a príslušných odborov určujúcich regulatívy, ako môže byť s daným územím naložené.“
Otázka teda stojí tak, čím a akými argumentmi developer presvedčil Mesto, že táto zmena je pre mesto a jeho obyvateľov nevyhnutná? Nepripomína Vám to ozaj postup ala Donovaly? Mesto je tu na to, aby podporovalo biznis developerov, alebo nato, aby vytváralo kvalitné podmienky pre život svojich obyvateľov? Odpoveď si dá každý sám.
Podľa mňa však už nastal čas, aby sme to my, obyvatelia, konečne zmenili a zastavili tento nesprávny spôsob rozvoja nášho mesta – tak ako sme zastavili napr. halu v parku pod pamätníkom, alebo hotel pri pamätníku SNP, či vodnú elektráreň Iliaš. Najvhodnejším riešením by bolo zastaviť akúkoľvek výstavbu nových bytov (rozostavaných je cca 2000) do doby, kým sa nedobuduje dopravná infraštruktúra pre všetky rozostavané lokality – Graniar, Nemocnica, Suchý vrch, Pršianska terasa, Slnečné stráne… To by obyvateľom nášho mesta ozaj viac prospelo než nové plochy bývania preťažujúce nedostatočnú dopravnú sieť.
