Narodila som sa v Banskej Bystrici a prežila som tu krásne detstvo i mladosť. Od svojich 13 rokov som aktívne žila a zapájala sa do verejného života. Nikdy mi nebolo jedno, ako to v našom meste vyzerá. Prázdninový čas bol pre nás (tak ako je určite aj teraz) mladých, časom oddychu i brigád. Ten oddych bol nerozlučne spätý s plážovým kúpaliskom, ktoré nám závideli viaceré mestá – prírodná voda v jazere, člnkovanie i športovanie boli každodennou súčasťou letných dní. No a večery, tie už patrili amfíku. Spomienky na filmové večery, vystúpenia skupín, diskotéky či folklórne slávnosti sa mojej generácii nezmazateľne vryli do pamäti.
Keď som sa v roku 2006 stala poslankyňou mestského zastupiteľstva, začala som sa zaujímať o stav kultúrnych objektov v našom meste. Vtedajší viceprimátor pán R. Kazík prisľúbil, že „voľačo“ urobí aj s naším amfiteátrom, svetlo sveta uzrela architektonická štúdia, veľmi veľkorysá, ktorá síce oku lahodila, ale reálne Mesto BB na realizáciu zámeru peniaze nemalo. Po čase celá záležitosť utíchla a o amfiteátri sa už nehovorilo. Prišli nové voľby a mňa oslovil volebný program pána primátora Petra Gogolu, vrátiť sa k téme amfiteátra a pokúsiť sa ho oživiť. Objekt patril pod PKO, ktoré ho malo v správe celé roky a ktoré do neho neinvestovalo (možno i 20 rokov) ani halier, resp. cent, akurát tam bol sklad rekvizít a stánkov na podujatia v meste. A tak sa tento majetok mesta ocitol na zozname neupotrebiteľného majetku mesta, teda nie ako sa píše v médiách, že bol určený na predaj (preto moje zdržanie sa pri hlasovaní).
Mladí ľudia, tak ako my kedysi, zatúžili po letnom kultúrnom stánku, prišli za mnou a rozhodli sa zabojovať, aby sa majetok amfiteátra najskôr vyňal zo zoznamu neupotrebiteľného majetku a potom sa rokovalo o jeho ďalšom osude. Mne bolo jasné, že bez pomoci verejnosti, mladých, Mesta BB a kohosi, kto môže zainvestovať, sa amfiteáter oživiť nepodarí. Takto som to deklarovala aj na petičnej akcii na námestí i na premietaní filmu na ceste pred amfiteátrom.
Napokon skupina mladých ľudí združená v O.Z. za! amfiteáter, podpísaním memoranda primátorom mesta, dostala na dobu určitú tento objekt do prenájmu. Bolo nám jasné, že bez financií sa nepodarí oživiť jeho činnosť.
Náhoda chcela, že som dostala do rúk prácu Geografickej olympiády na tému „Amfiteátre na Slovensku“, kde autorka opísala všetky amfiteátre i tie nefungujúce. Okrem iného sa zmienila aj o amfiteátri v Prešove, ktorý mal podobný osud, ako ten náš Banskobystrický. Do prenájmu ho dostala spoločnosť, ktorú vedú bratia Táslerovci a táto spoločnosť amfiteáter vyčistila a „spojazdnila“. Toto vo mne vnuklo myšlienku, pokúsiť sa ísť touto cestou. Nadchol sa aj môj manžel a vycestoval do Prešova, aby zistil bližšie informácie. Kde však v BB nájsť takých ľudí, ktorí by toto vedeli urobiť aj tu, v našom meste. Opäť náhoda spojila cesty môjho manžela s pánom Lánikom a potom to už nabralo rýchly spád. Stretli sme sa a predložil mi všetky dokumenty nielen o amfiteátri, ale aj o histórii PKO a jeho činnosti. Pán Lánik – nezištný človek, ktorý celý život a srdce venoval aj kultúre v našom meste – založil spoločnosť KOLOTOČE, s.r.o. Pán primátor sa rozhodol vypísať VOS o prenájme amfiteátra. Prihlášku si podal jediný záujemca, spoločnosť KOLOTOČE, s.r.o.. Netušil, ani nikto z nás, že bude jediný, lebo podmienky zmluvy boli tvrdé. Výsledok už všetci poznáme.
Chcem sa touto cestou poďakovať všetkým poslancom, ktorí po mnohých a náročných diskusiách podporili myšlienku zachovať a obnoviť činnosť amfiteátra v BB a hlasovaním schválili dať amfiteáter do prenájmu spoločnosti KOLOTOČE, s.r.o.
A že pán primátor chodí na amfiteáter? Pán Bučko, veď je to jeho právo i povinnosť, pretože amfiteáter stále zostal v majetku mesta a on je stále ako štatutár Mesta za tento majetok zodpovedný. A chodím tam aj ja, zatiaľ ako brigádnička, a verím, že sa tam spoločne všetci zídeme na kultúrnych podujatiach. Už dnes sa na to veľmi teším! A verím, že nie som sama!
– autorka je viceprimátorka Banskej Bystrice
