Pred Vianocami sme všetci citlivejší voči núdznym, osamelým, či seniorom. Problematika aktívneho starnutia sa týka nás všetkých. Áno, aj dnešných štyridsiatnikov, aj dnešných päťdesiatnikov. Príprava na starnutie totiž začína dňom, keď nám deti odídu z domu. Uvedomenie si, že nielen deti a práca sú našim zmyslom života, naráža na limity, ktoré každý nosíme v sebe. Človek môže zo dňa na deň nadobudnúť pocit, že nevie, ako naložiť s časom, môže sa cítiť nevyužitý, nepotrebný. Prechod medzi týmito obdobiami je veľmi komplikovaný a mali by sme mu venovať zvýšenú pozornosť.
Dnešní ľudia vo veku 55+ sú iní, ako ich generační predchodcovia. Ovládajú technológie, cestujú, poznajú jazyky, a preto sa dá očakávať, že aj ich ponímanie trávenia voľného času je iné, ako dnešných seniorov vo veku 75+. Ako na túto generačnú zmenu zareagovala naša spoločnosť a naše mesto?
Na Slovensku staroba nie je pozitívne vnímaná. Podvedome, a niekedy žiaľ aj vedome, odsúvame seniorov na okraj spoločnosti. Moderátorky chceme vidieť len mladé a atraktívne, aj keď v zahraničí je tomu naopak – v spravodajstve sú na mieste vrásky aj šediny. Pre seniorov zriaďujeme kluby, ktoré ich spájajú s rovesníkmi, ale nemyslíme na to, ako prospešní vedia byť pre iné generácie. Naši seniori trávia starobu v súkromnom či rodinnom kruhu, tí zahraniční sa aktívne zapájajú do verejného a spoločenského života.
Nielen október ako mesiac úcty k starším, by mal byť venovaný seniorom. Aktívne starnutie je potrebné riešiť dlhodobo, systematicky a intenzívne počas celého roka. Tak, ako v iných oblastiach, aj tu suplujú samosprávu aktívni jednotlivci, občianske združenia a neziskové organizácie, ktoré roky pripravujú programy zapájajúce seniorov do života s inými generáciami. Avšak mesto je zriaďovateľom materských a základných škôl, školských klubov, centier voľného času, preto má jedinečnú možnosť seniorov spájať s deťmi, žiakmi, študentmi. Trpezlivosť a skúsenosť ľudí skôr narodených je obrovským prínosom pre najmladšiu generáciu. Seniori vedia pútavo rozprávať príbehy, čítať, na nezaplatenie sú ich manuálne zručnosti súvisiace s ručnými či technickými prácami. V našom meste máme právo aj povinnosť byť ešte kreatívnejší, keďže tu sídli Pedagogická fakulta, na ktorej potenciál nesmieme zabúdať. Tak, ako vedia byť seniori obrovským prínosom pre spoločnosť, vie aj im osobne pomôcť hodina strávená s deťmi, žiakmi či študentmi. Možno si to mnohí z nás neuvedomujú, ale človek, ktorý navždy príde o partnera, potrebuje niekedy motiváciu vyjsť z domu, naštartovať sa, opäť získať dôvod na úsmev. Práve deti môžu byť tým dôvodom.
V meste funguje 11 denných centier seniorov. Slúžia na stretávanie sa s rovesníkmi, aktívne trávenie voľného času a získavanie zručností napríklad v oblasti technológií. Ak chceme zareagovať na starnutie našej populácie, musíme aj ich činnosť prispôsobiť potrebám dnešných ľudí, ktorí sa pripravujú na odchod do dôchodku. V našom meste chýbajú komunitné priestory pre stretávanie sa ľudí, chýbajú priestory na aktívny pohyb seniorov. Na mieste je aj lepšia dotačná podpora združeniam, ktoré túto činnosť v našom meste roky robia a prinášajú kvalitné programy pre aktívne starnutie Banskobystričanov a Banskobystričaniek.
Banská Bystrica bude v roku 2040 jedným z najstarších miest na Slovensku. Zareagujme na túto prichádzajúcu zmenu a pripravme kvalitné podmienky na život ľuďom, ktorí v našom meste pracovali, žili, vychovali svoje deti. Bystrica má aj v tejto oblasti na viac.
