Titulok berte s rezervou, no téma nakladania s dažďovou a povrchovou vodou je oveľa dôležitejšia, než sa môže zdať – z pohľadu životného prostredia aj financií. Ruku na srdce: asi nikomu nie je príjemné sledovať, ako pri každom daždi odchádzajú „tisíce“ eur doslova dole kanálom. Posielať dažďovú vodu do čistiarne je ako nosiť drevo do lesa – nedáva to zmysel, je to drahé, energeticky náročné a často aj kontraproduktívne. Dažďová voda by sa mala vsakovať tam, kde spadne – alebo sa aspoň zachytiť a rozumne využiť. Napríklad na zavlažovanie verejnej zelene, ochladzovanie ulíc či splachovanie v domácnostiach.
Banská Bystrica, podobne ako iné slovenské mestá, čelí klimatickým výzvam, ktoré si pýtajú nový spôsob uvažovania o tom, ako hospodárime s vodou. Nie je to len otázka estetiky – je to otázka prežitia infraštruktúry. Počas prívalových dažďov totiž kanalizácia nestačí. Voda zaplaví ulice, garáže, podjazdy. Mesto sa topí a na druhej strane sme svedkami aj opačného javu a to vysychania miest v dôsledku dlhých horúčav a suchých dni, čo vedie k zvýšeniu prašnosti, prehrievaniu a následnému zníženiu kvality života v meste.
Mame vyše 600 000 dôvodov aby Banská Bystrica nebola výnimkou a začala konať
Aj keď sa stredu Slovenska zatiaľ vyhýbajú najextrémnejšie obdobia, klimatické modely hovoria jasne: extrémy budú častejšie. Navyše, bulvárne povedane, mesto vyhadzuje do kanála viac ako 600 000 € ročne za odvod dažďovej vody do kanalizácie Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, vo forme poplatku za dažďovú vodu a stočné. (odvod vody z budov, povrchov, zariadení a pod.)
A aj to je jeden z dôvodov prečo nemáme luxus odkladať riešenia – potrebuje systémový plán. Taký, ktorý zadefinuje, kde a ako zachytávať dažďovú vodu, kde vsakovacie priekopy, dažďové záhrady a nádrže dávajú zmysel, kde má zmysel investovať do modrej infraštruktúry a kde je to náročnejšie, aby sme zlepšili podmienky a spomínanú sumu znížili na minimum. (100% sa nám nepodarí dosiahnuť asi nikdy) Jednoducho povedané – potrebujeme systémový dokument pre nakladanie s vodou v meste – manuál nakladania s dažďovou a povrchovou vodou. A potrebujeme ho čím skôr, tak ako sme to už raz jednohlasne prijali na komisii pre životné prostredie. Komisia vtedy odporúčala : „Zaktualizovať hydrogeologické podklady pre územný plán za účelom spracovania a navrhnutia Plánu nakladania s dažďovou a povrchovou vodou v meste ako ochrany pred suchom ale aj vytápaním mesta“
Mesto ako špongia – od vízie k realite
Moderné urbanistické prístupy hovoria o tzv. „špongiových mestách“ – teda mestách, ktoré vedia vodu prijať, zadržať a pomaly uvoľniť. Nie len cez kanalizáciu, ale cez zeleň, parky, zelené strechy, priepustné chodníky, vsakovacie jamy, dažďové záhrady, retenčné nádrže či jazierka. Takýto prístup nie je len trend. Je to reakcia na realitu. Berlín zrealizoval 19 projektov, ktoré znížili nápor dažďovej vody o 39 až 100 %. Vo Zvolene realizujú rovnako viacero podobných projektov, tak prečo by to nešlo aj u nás?
V Banskej Bystrici už máme náznaky: zelená strecha, ktorá sa bude realizovať na ZŠ Sitnianska, prvé dažďové záhrady na Fončorde, retenčná nádrž na Tulskej, ako aj pripravované projekty rekonštrukcii parkov, ktoré čiastočne reflektujú na tento problém. Ale to nestačí. Treba systém. A systematické investície. To naše mesto nemá a stav je rovnaký ako pri manuály verejných priestranstiev, ktorý mesto mohlo mať už spracovaný v roku 2016 – keby vedenie rešpektovalo rozhodnutie komisie (jednohlasné) a začalo práce na tomto dokumente.
Výzvy programového obdobia EÚ 2021 – 2027
Dobrou správou je, že Európska únia nespí a smernica o čistení komunálnych odpadových vôd zavádza povinnosť znižovať znečistenie počas prívalových dažďov. V preklade: nestačí mať čistiareň. Treba aj plán. A opatrenia. A čím viac prírode blízke, tým lepšie – také sa budú aj preferenčne financovať z eurofondov.
V rámci Operačného programu Slovensko 2021 – 2027 je pre takéto riešenia vyčlenených 30 miliónov eur. Výzvy sa týkajú aj miest a obcí. Zamerať by sa na ne mala aj Bystrica – nie iba ako individuálny žiadateľ, ale aj ako koordinátor iniciatív pre verejné priestory, školy, športoviská či bytové domy. Aby to však malo hlavu a pätu, nestačí len reagovať na výzvy. Treba sa na ne pripraviť – s jasným plánom a projektovými zásobníkmi. Aj preto je dôležité, aby si mesto dalo vypracovať spomínaný dokument hospodárenia s dažďovou vodou.
Betón alebo zeleň? Odpoveď je: oboje
Odborníci ako hydrológ Marek Sokáč upozorňujú, že zelenomodrá infraštruktúra má svoje limity – pri prívalových dažďoch sa kapacita rýchlo vyčerpá. Vtedy nastupuje betón – v podobe dažďových nádrží, ktoré vodu akumulujú a neskôr postupne púšťajú do čistiarní. Niektoré z nich môžu byť aj prírodné – jazierka či poldre. A presne takéto kombinované riešenia treba plánovať aj pre Bystricu.
Mesto, ktoré vodu nevypúšťa, ale uchováva
A na záver majme sen, predstavu, Banskej Bystrice o desať rokov. Mesta, kde sa pri každej búrke nemodlíme, aby nevyplavilo podchod a ulice sa nestali potokmi, ale ako mesto, ktoré má sieť dažďových záhrad, zelené fasády a strechy na školách, verejných budovách, retenčné nádrže pod parkoviskami, vsakovacie jarky, priepustné chodníky, či iné modré opatrenia ako základ. Jednoducho mesto, ktoré vodu nevypúšťa, ale uchováva – pre lepší život, zdravšiu krajinu a nižšie náklady.
Ak to zvládol Berlín, zvládneme to aj my. Ale musíme začať dnes.
