V Banskej Bystrici máme množstvo farebných kontajnerov na separovaný odpad. Modrý je na papier, žltý na plasty a nápojový kartón (tzv. tetrapaky), červený na kov a zelený na sklo. Už pred desiatimi rokmi pribudli aj kontajnery na biologicky rozložiteľný odpad.

Menšie červené či hnedé nádoby sa nachádzajú pri rodinných domoch a na sídliskách sú veľké hnedé nádoby. Patrí do nich zelený odpad zo záhrad a parkov, zvyšky ovocia a zeleniny, lístie, tráva, konáre, orezy zo stromov a kríkov, burina, seno, piliny, hobliny a kvety.

Rodinné domy to majú so spracovaním odpadu jednoduchšie. Popri triedení do menších červených nádob môžu požiadať mesto o kompostovisko a mať ho priamo doma. Vzniknutý kompost môžu využiť ako náhradu za chemické hnojivá v okrasnej aj úžitkovej záhrade. Práve pre to biologický odpad nie je odpadom v pravom zmysle slova.

„Najkvalitnejší materiál na kompostovanie pochádza z rodinných domov,“ hovorí Peter Suchý, vedúci Oddelenia odpadového hospodárstva a údržby verejných priestranstiev MsÚ v Banskej Bystrici. Ako doplnil, s kompostovaním biologicky rozložiteľného odpadu z oblastí panelových domov sa spája niekoľko problémov. Má nízky podiel „zeleného“ biologicky rozložiteľného odpadu a ľudia do nádob často hádžu odpad zabalený v igelitkách. Takto znečistený odpad sa väčšinou netriedi a musí putovať na skládku.

Je mnoho dôvodov, prečo je dôležité separovať biologicky rozložiteľný odpad. Niektorí ľudia si mylne myslia, že keďže ide o rozložiteľný odpad, na skládke by s ním nemal byť problém. Opak je však pravdou. Na skládke sa zahádže iným odpadom, ako napríklad plastami, ktoré znemožňujú jeho jednoduchý rozklad. Stránka priateliazeme.sk uvádza, že jeho rozkladom pri anaeróbnych podmienkach, teda bez prístupu vzduchu, vzniká skládkový plyn. Jeho súčasťou je metán, oxid uhličitý a dusík, ktoré zaraďujeme medzi skleníkové plyny. Znamená to, že netriedený biologický odpad na skládkach má nebezpečné účinky na klímu.

Biologicky rozložiteľný odpad nie je klasickým odpadom. Triedením a kompostovaním sa dá znovu zužitkovať. O kompostovanie vyzbieraného odpadu v Banskej Bystrici taktiež zabezpečuje spoločnosť Marius Pedersen. „Prevádzkujeme aj zariadenia na zhodnocovanie biologického odpadu kompostovaním. Materiál privezený na kompostáreň je podrvený, prekopávaný a podľa potreby preosiaty. Výsledný produkt je podrobovaný chemickým analýzam a je s úspechom používaný pri rekultivácii skládok odpadu,“ uvádza sa na stránke spoločnosti.

Podľa Programu predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019-2025, tvorí práve biologicky rozložiteľný odpad 40-50% komunálneho odpadu, takže jeho najväčšiu zložku. V dokumente sa tiež píše, že zavádzanie zberu prebieha pomaly a na Slovensku nedosahuje požadovanú úroveň. Program odpadového hospodárstva Banskobystrického kraja na roky 2016-2020 uvádza, že kraj neplní smernice o skládkach odpadu. Pritom je už od roku 1995 vydaná smernica Európskej únie o znižovaní biologickej zložky v komunálnom odpade.

Stále platí, že je dôležité separovať všetky druhy odpadov. Nielen kovy či plasty však môžu byť pre naše prostredie záťažou. Aj správne triedenie biologicky rozložiteľného odpadu má význam a môže výrazne uľaviť preplneným skládkam.