Bernolákova ulica patrí dlhším a známejším v Radvani. Nachádza sa v blízkosti Tihányiovského kaštieľa, v jej blízkosti je viacero detských, či športových ihrísk.
Nachádza sa vedľa Sládkovičovej ulice a Zvolenskej cesty. V jej bezprostrednej blízkosti je Aula Slovenskej zdravotníckej univerzity, medicínske stredisko Novamed, ale aj kaštieľ Radvanských či Tihányiovský kaštieľ. Tiež sa tu nachádza viacero supermarketov. Nachádzajú sa tu hlavne masívne panelové domy. Bernolákova ulica je pomenovaná podľa Antona Bernoláka.
Anton Bernolák bol slovenský rímskokatolícky kňaz, šľachtic a jazykovedec, ktorý ako prvý kodifikoval spisovnú slovenčinu. Narodil sa ako druhé dieťa v rodine šľachtica Juraja Bernoláka zo Slanice a Anny, rod. Timčákovej v Slanici na Orave. Od mája 1797 až do svojej smrti 15. januára 1813 bol farárom v Nových Zámkoch a zároveň stál na čele novozámockého dekanátu a bol správcom mestskej školy. Jeho mimoriadny talent sa prejavil už v bratislavskom Generálnom seminári, kde sa zapálil za osvietenské reformy cisárovnej Márie Terézie a Jozefa II. Tam sa stal propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského národa.
Pre realizáciu týchto ideí a zámerov mal všetky odborné predpoklady. Ovládal viacero cudzích jazykov od klasických až po moderné a mal na vtedajšiu dobu široké vedomosti zo všeobecných dejín, ekonomiky, medicíny, estetiky, hudby a politiky. Napriek tomu, že jeho aktivita bola zameraná na jazykovedné dielo, veľmi dobre si uvedomoval, že bez toho, aby obyvateľstvo žijúce na území Slovenska používalo živú reč v písomnom styku a v školstve, nie je možné, aby sa formovalo na novodobý moderný národ, ktorý bude smerovať k svojej svojbytnosti. Tomuto účelu podriadil svoje vedecké diela.
Bernolákov pravopis vychádzal z trnavského nárečia. Šíriteľmi myšlienok a cieľov A. Bernoláka boli Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza, Ján Hollý, Alexander Rudnay. Neskôr sa k nim pripojila i laická skupina na čele s Martinom Hamuljakom. Hnutie bernolákovcov (ktoré trvalo vyše 50 rokov), ich literárne diela, denno-denná práca medzi Slovákmi a vzdelancami vytvorili podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka (1843 v Hlbokom – Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža).
Vyčerpávajúca literárna i kňazská práca, mnoho starostí s blízkou rodinou a ďalšie okolnosti mu podlomili zdravie natoľko, že nečakane zomrel na srdcovú porážku.
Pohľad na zaujímavosti a pôvod pomenovaní ďalších ulíc Banskej Bystrice nájdete v našej rubrike Ulice Banskej Bystrice.
