Viktória Podmanická je rodáčkou z Banskej Bystrice a v roku 2020 na súťaži Miss Slovensko vďaka podpore hlasujúcich divákov získala titul EVA Miss Sympatia 2020. Podarilo sa jej očariť aj odbornú porotu, a tak jej v konečnom hodnotení pribudol titul 1. vicemiss Slovensko 2020 a s ním príležitosť reprezentovať Slovensko na medzinárodnej súťaži.
Na pár dní zavítala do rodného mesta a my sme veľmi radi využili príležitosť na stretnutie, aby nám porozprávala nielen o tom, ako sa jej život po súťaži zmenil.
Dostať sa medzi dvanásť finalistiek v súťaži krásy na Slovensku je obrovský úspech. Získať hneď dve ocenenia, je úspech ešte väčší. Ste súťaživý typ? Verili ste, že sa dostanete tak ďaleko?
Od malička som mala rada súťaže rôzneho druhu. Či už športové, alebo aj vedomostné olympiády. Myslím si teda, že mám v sebe súťaživého ducha. Čo sa týka môjho úspechu, vôbec som to nečakala. Bola som šťastná, keď ma vyhlásili ako novú EVA Miss Sympatia. Dodnes som každému jednému človeku vďačná za jeho podporu. Ďalší titul bol pre mňa tiež naozaj prekvapením. A tomu zodpovedala aj moja reakcia a emócie, ktoré som už neudržala. Bol to pre mňa nezabudnuteľný večer.
Dá sa povedať, že to bolo jedno veľké dobrodružstvo. Ako ste celé obdobie, ktoré sa točilo najmä okolo súťaže Miss Slovensko prežívali?
Áno, musím povedať, že to bolo dobrodružstvo. (Smiech.) Bola to veľká a nečakaná zmena v mojom živote. Zrazu som mala iné, nové povinnosti, začala som inak vnímať množstvo situácií, prichádzali a odchádzali ľudia z môjho okolia. Zmenil sa mi život, niektoré plány, ale som za tento krok nesmierne rada.
Aké povinnosti nasledovali po ukončení súťaže Miss Slovensko? Reprezentovali ste našu krajinu aj na medzinárodnej súťaži?
Úplne prvé povinnosti po skončení súťaže boli rôzne výstupy v médiách, v televízii a oficiálne fotenia. Pokiaľ nám to situácia umožňovala, bola som súčasťou rôznych eventov alebo napríklad aj premiér v divadle, či v kine. Boli to príjemne strávené chvíle. A čo sa týka medzinárodnej súťaže, ešte v novembri 2020 som mala odletieť do Japonska. Situácia to však nedovolila. Celá svetová súťaž Miss International sa presunula o rok neskôr na november 2021. Ani tentokrát to nevyšlo, organizátori opäť súťaž presunuli. Sama som zvedavá, čo bude nasledovať. Nechám sa prekvapiť. (Smiech.)
Venujete sa už dlhé roky charitatívnej činnosti. Pre občianske združenie PONS (Pomoc osobám neschopným samostatnosti – pozn. red.), v ktorom ste dobrovoľníčkou už od základnej školy, ste zorganizovali pred pár rokmi v Banskej Bystrici benefičný koncert v spolupráci so Štátnou vedeckou knižnicou. Napĺňa vás, keď pomáhate druhým? Máte aj iné charitatívne projekty?
Do PONS-u som sa dostala vďaka mojej triednej učiteľke na základnej škole. Oslovilo ma to a od toho dňa som sa stala dobrovoľníčkou. Zistila som, že to je to, čo ma robí šťastnou, keď sú ľudia okolo mňa šťastní. Neviem si predstaviť leto, kedy by som nezavítala do denných táborov PONS-u. Na letné zážitky so združením sa teším už teraz. Keďže mi je charita blízka, mám za sebou aj malé charitatívne projekty. Spolupracovala som s útulkom, s detským domovom už niekoľkokrát a pomáhala som aj jednej rodinke. Verím, že do budúcna bude projektov čoraz viac.
V Banskej Bystrici ste vyštudovali Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského? Viedli po gymnáziu Vaše kroky na vysokú školu?
Áno, som hrdou absolventkou Gymnázia Jozefa Gregora Tajovského. Veľmi rada som tam každé ráno chodila, tešila som sa na úžasných spolužiakov a najlepších profesorov. Zažila som tam naozaj nezabudnuteľné chvíle a okamihy a priznám sa, že sa mi lúčilo nie úplne najľahšie. Moje kroky ďalej viedli do Bratislavy na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského, kde už onedlho začnem môj druhý semester.
Čomu venujete v tomto období najviac svojho pracovného času? Zostáva vám priestor na to, aby ste si napríklad zahrali na klavíri?
Keďže som momentálne prevažne v Bratislave alebo behám niekde po Slovensku a po svete, priestor na hranie na klavíri je naozaj minimálny. Jedine, keď som doma a domov si chodím oddýchnuť. Verím ale, že sa k hre na klavír ešte vrátim. Sem tam sa mi naskytne príležitosť na nejaké fotenie či prehliadku, venujem sa tiež spoluprácam, ktoré mám cez sociálne siete. Takto si to ale ani ja sama neuvedomujem, no je toho dosť, mám čo robiť celé dni.
Asi je nevyhnutné, aby ste sa kvôli svojej práci udržiavali v skvelej forme. Aký šport máte najradšej?
Priznám sa, že aj mojím predsavzatím v tomto roku bolo „fitko“. Zatiaľ ma to drží, tak snáď sa to stane mojou automatickou súčasťou. V minulosti som päť rokov súťažne plávala, a práve tento šport je pre mňa dodnes najobľúbenejším.
Chceli sme sa o Viktórii Podmanickej dozvedieť ešte viac. Boli sme radi, keď súhlasila aj s paľbou nasledujúcich otázok s prívlastkom „naj“.
Najkrajšie mesto na Slovensku? Jednoznačne Banská Bystrica.
Najobľúbenejšie slovenské jedlo? Bryndzové halušky.
Najvysnívanejšie miesto na dovolenku? Bali.
Najromantickejší film? Titanic.
Najhoršia prezývka? Vika. Viem si na to zvyknúť, ale nemusím to.
Najneobľúbenejšia činnosť v domácnosti? Žehlenie.
Najťažšie životné rozhodnutie? Kam na vysokú školu.
Najcennejšie priateľstvo? S kamarátkou Frederikou.
Najdôležitejší muž života? Všetci v mojej rodine.
