
Stredoslovenské múzeum pozýva v stredu 29. januára do Thurzovho domu na januárovú prednášku z cyklu Stretnutia s minulosťou. Pojednávať sa bude o stále aktuálnom probléme ľudstva, o alkohole.
Len čo ľudstvo spoznalo alkoholické nápoje, začalo mať s alkoholom nemalé problémy. Rôzne kvasené nápoje, medovina, pivo, víno a pálenka popri mnohých pozitívnych účinkoch niesli so sebou aj riziko opilstva. Alkoholizmus sa stal vážnym spoločenským problémom aj v ranom novoveku. Pitie vína alebo piva sa pokladalo aj v tomto období za zdravšie ako pitie vody. Proti tomuto neduhu ostro vystupovala svetská i cirkevná vrchnosť, vydávali sa rôzne tlačené traktáty, v kostoloch sa hlásali kázne a hrali sa aj divadelné hry. Žiadne zákazy nedosiahli želaný výsledok a v konečnom dôsledku bol boj s alkoholom, tak ako aj dnes, bojom s veternými mlynmi.
Prvým alkoholickým mokom bola medovina, ktorú objavili pravdepodobne náhodou. Medovina bola tradičným nápojom raných Slovanov. K územiu Slovenska sa však po väčšinu stredoveku úzko viaže víno. Jeho história siaha až do praveku. Gréci požívali víno na uhasenie smädu, ale Rimania ho povýšili na honosné spoločenské pitie, a neskôr aj na vedomé opíjanie sa.
Alkohol náš každodenný
O stále aktuálnom probléme, alkohole (táto tekutina sprevádza ľudskú spoločnosť od nepamäti), bude vo svojej prednáške Alkohol náš každodenný hovoriť historička Tünde Lengyelová. Podujatie z cyklu Stretnutia s minulosťou sa uskutoční v stredu 29. januára 2025 o 17.00 h v Thurzovom dome.
„Vinohradníctvu na Slovensku paradoxne pomohla turecká expanzia, keď populárne vínne oblasti na juhu Uhorska obsadili Turci a vinohradníkom zo Slovenska sa otvorili nové možnosti na export a zvýšenie produkcie. Tretím alkoholom sa stalo pivo. Pivo z obilnín varili ešte Germáni v staroveku, ale chmeľ sa začal pridávať až koncom stredoveku. Boli to práve banské mestá, ktoré produkovali pivo, to slúžilo aj na výživu, aby ľudia dočerpali kalórie a tekutiny v pôste, respektíve pri ťažkej práci v baniach. Až v sedemnástom storočí sa rozšíril tvrdý alkohol medzi ľuďmi, lebo vtedy došlo k zefektívneniu a zlacneniu procesu pálenia. Prvé pálenky boli z obilia a aj ovocia. V osemnástom storočí sa objavil masový alkoholizmus v dôsledku konzumácie pálenky. Kým predtým boli ľudia skôr pripití, tak od vstupu pálenky na trh už boli spití. Víno zriedené s vodou pili denne ženy aj deti. Za každodenným pitím bola obava z vody,“ hovorí historička Tünde Lengyelová.
Víno a pivo boli nápojmi, ktoré mali ľudí udržať pri práci a zabezpečiť správnu hydratáciu organizmu. Takže denná spotreba alkoholu mohla byť na úrovni troch litrov. Okrem dennej spotreby sa alkohol pil aj počas osláv. A ľudia si v minulosti dôvody na oslavy našli často.
„Temnou stránkou pitia bol aj v minulosti alkoholizmus, ktorý bol príťažou pre rodinu. Už v stredoveku vznikali regulácie na množstvo alkoholu, ktoré sa mohlo vyčapovať, obmedzovali sa počty ľudí na oslavách a vydávali sa rôzne nariadenia, kde sa smel a nesmel konzumovať alkohol. Liečenie alkoholizmu bolo drastické v podobe zatvorenia do cely a ponechania „nasucho“, alebo naivné v podobe receptov z podivných ingrediencií, ktoré mali znechutiť alkohol. Ľuďom sa predpisovali aj pôsty od alkoholu. Všeobecný prístup bol, že víno áno, ale s mierou. Pod vplyvom alkoholu dochádzalo aj k zločinom a prístup k trestaniu bol veľmi flexibilný. Niekedy opitosť bola poľahčujúcou okolnosťou, inokedy zas ako priťažujúca okolnosť,“ dodáva Tünde Lengyelová.
PhDr. Tünde Lengyelová, CSc., pôsobí v Historickom ústave SAV a venuje sa dejinám raného novoveku, konkrétnejšie dejinám každodennosti, ženám, zemepanským mestám a šľachte. Absolvovala viacero študijných pobytov v Nemecku, Rakúsku a Maďarsku. Za svoje publikácie získala niekoľko ocenení a je aktívna vo viacerých slovenských a maďarských historických komisiách. Doteraz napísala takmer 200 publikačných jednotiek a jej najnovšími monografiami sú Život na šľachtickom dvore: odev, strava, domácnosť, hygiena, voľný čas (2016) a v spoluautorstve s Dianou Duchoňovou v tom istom roku vydali publikáciu Hradné kuchyne a šľachtické stravovanie v ranom novoveku: radosti slávností, strasti každodennosti, ktorej nemecké vydanie vyšlo v roku 2019.
Stredoslovenské múzeum je kultúrnou inštitúciou Banskobystrického samosprávneho kraja.