Divadelná inscenácia zobrazujúca príbeh Izabely, ktorá bola väzenkyňou v koncentračnom tábore. Hoci prežila, jej život bol tragicky ovplyvnený hrôzami nacistického priemyselného vraždenia.
V obnovenej premiére bude inscenácia uvedená v kultúrnom centre Záhrada 2. septembra 2015 o 19.00. V inscenácii sa v úlohe hlavnej aktérky predstavia Marta Nováková a Janka Ovšonková. Táto hra je venovaná všetkým, ktorí nezabúdajú.
Inscenáciu naštudovala režisérka Viera Dubačová s herečkami Martou Novákovou a Jankou Ovšonkovou, ktoré v postave Izabely hudobne a slovne rozprávajú jej životný príbeh. V paralelnom svete sa stretajú stará a mladá žena, minulosť a súčasnosť. Scenár Ľuby Lesnej zachytáva príbeh dvoch žien v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau.
Príbeh zapôsobí na svojich divákov svojou ľudskosťou a túžbou po dôstojnom, plnohodnotnom živote. Je o to adresnejší, že hlavnej aktérke inscenácie sa napriek svojmu výnimočnému talentu a aj napriek tomu, že bola neterou svetoznámeho hudobníka, nepodarilo vyhnúť koncentračnému táboru a stať sa v ňom otrokyňou svojich väzniteľov. A to len preto, že sa zhodou okolností narodila ako Židovka.
Monodráma vznikla na motívy životného príbehu známej a uznávanej huslistky Alma Rosé, ktorá bola neterou Gustáva Mahlera, a ktorá sa počas holokaustu ako väzenkyňa koncentračného tábora stala proti svojej vôli šéfkou orchestru v Auschwitzi. Neskôr v koncentračnom tábore aj zahynula. Scenár inscenácie, ktorý napísala Ľuba Lesná, taktiež voľne spracúva spomienky bývalých väzenkýň a väzňov Auschwitzu a Birkenau: Mancy Schwalbovej, Hildy Hraboveckej, Lucie Sivákovej, Mórica Taubera, väzenkyne č. 65657.
Oslepené hudbou sa nechce obmedziť len na divadelné dosky, ale vyslať aj odkaz k slovenskej spoločnosti.
„Touto monodrámou si nielenže chceme uctiť pamiatku Almy Rosé a zároveň ukázať hrôzy počas holokaustu, ale na základe jej príbehu mienime zdvihnúť varovný prst, aby sa nič podobné už nezopakovalo. Sme svedkami čoraz častejších a čoraz agresívnejších útokov na menšiny, prejavov netolerancie, fanatizmu, skresľovania histórie, zavádzania a pošliapavania ľudských práv týchto menšín. Čas zrejme dozrel, ľudia pomenej, to však neznamená, že budeme mlčať aj my. Svojím predstavením prinášame sondu do jednej ľudskej duše, ktorá odhaľuje svoje tajomstvo, ale aj osobnú skúsenosť – stretnutie so zlom v tej najohavnejšej podobe a krivde, akej sa ľudia mohli dopustiť. Fatálne následky takéhoto konania si nesie ľudstvo v sebe stále. Je našou povinnosťou neumlčať tieto hlasy minulosti a neustále ich pripomínať,“ vysvetľuje režisérka inscenácie Viera Dubačová.
Inscenácia vznikla vďaka podpore Ministerstva kultúry SR. Premiéru divadelnej inscenácie uvádzame v partnerstve s Oži Slovensko, iniciatívou Nie v našom meste a regionálnou sieťou Nie v našom kraji, Záhrada – Centrum nezávislej kultúry a Divadlo z Pasáže.
