Aj v tomto roku vám budeme prinášať súťaže o knihy. Dnes vás so spisovateľom Ladislavom Hannikerom zavedieme do jeho rodnej obce. Básnik Kamil Peteraj vo svojej zbierke hovorí o tom, že „milovať sa treba s láskou“…
Ladislav Hanniker: Ústa plné čerešní
V slovenskej literatúre radia Laca Hannikera medzi majstrov strachu. V odborných kruhoch je známy ako nekompromisný prokurátor, špecialista na vraždy. Skúsenosti z prokurátorskej praxe ho inšpirovali pri písaní kníh Kruté poviedky (2003), Ostnatý raj (2007) a Mreže (2012). Do svojej novej knihy Ústa plné čerešní vložil najkrajšie spomienky na detstvo v najkrajšej dedine na svete, vo Voderadoch…
V rozhovore Ladislav Hanniker hovorí aj o voderadských špecialitách a svojom obľúbenom ovocí.
Knihu Ústa plné čerešní venujete svojim rodákom. Nájdu sa v nej?
Určite. Ba som presvedčený, že sa v nej nájdu aj tí, ktorí v nej nie sú. Niektoré postavy som zovšeobecnil, pretože podobných typov je v mojej rodnej obci viac. Pred rokmi som napísal knižku Pod čerešňou spali, ktorá čerpala z môjho rybárskeho detstva. Požičal som ju rodákovi Jožkovi Hornáčkovi a ten ju požičal ďalším. Keď sa mi vrátila, tak na spodku jednotlivých strán sa nedali rozoznať číslice. Boli úplne zodraté. A poviem vám tajomstvo. Mnohí rodáci moje knižky nečítajú ani tak kvôli tomu, aby v nich našli seba, ale aby sa niečo dozvedeli o susedovi z ulice, známom z krčmy či spolusediacej v kostole. Sme takí. S tým sa nedá nič robiť.
Kedy vám zišlo na um, že napíšete príbeh z detstva?
Aj tu poviem pravdu. Vtedy, keď mi oznámili moju aktuálnu diagnózu. Pocítil som, že Voderadom musím splatiť dlh, aby sme, až na to dôjde, boli fifti fifti. A dôležité bolo, aby som to stihol. Podarilo sa.
V slovenskej literatúre vás pasujú medzi „majstrov strachu“, no vaša nová knižka ani náhodou nenaháňa strach ale naopak, baví, rozosmieva. Bavili ste sa aj vy pri jej písaní?
Ale, áno. Hádam žiadnu z mojich „strašných knižiek“ som nenapísal s takou pasiou, ako práve túto. Stačilo spomínať a klásť spomienky na papier. Scéna za scénou sa mi vynárali v mysli ako v dobre zrežírovanom filme. Stará premietačka Buba Reiffersa vrčala v mojej hlave bez porúch a na kotúčoch bolo dostatok materiálu aj na tri podobné knižky. Pripadal som si, akoby som sedel v našom voderadskom PKO a lúč filmového svetla sa odvíjal na striebornom plátne môjho života. Bola to skvelá a rýchla práca. Hrubý text som napísal hádam za tri mesiace. Niekedy som mal pocit, že sa „to píše samo“.
V knihe spomínate rôzne voderadské špeciality, pochúťky. Plnené holuby, pečené havrany… husacina, zabíjačka. Ktoré jedlo z detstva vo Voderadoch vám dokáže tak najviac vyprovokovať chuťové bunky?
Makové slíže. Vždy, všade a bez konkurencie. V podstate by iné jedlo pre mňa nemuselo existovať. Po celý život by som si vystačil s makovými slížami. Pravda, museli by byť také, aké dokázala urobiť moja mama. To sa ešte nikomu nepodarilo a pochybujem, že by sa v tomto smere niečo zmenilo. Ono, to nestačí zamiesiť cesto, vyvaľkať ho na lopári v múke a nakrájať široké slížiky. Nestačí pomlieť mak, rozpustiť masielko a posypať to celé cukrovou múčkou. S tým makom treba pomlieť a na pariace sa žltučké slíže vysypať aj vlastné srdce. Potom v nose cítite tú vôňu čistej materinskej lásky, ktorá odlišuje bežné makové slíže od tých mojich, voderadských…
V súvislosti s názvom vašej knihy mi zišla na um otázka – ktoré je vaše obľúbené ovocie?
Asi čakáte, že poviem čerešne. Kdeže! Platí vyššie spomenuté. Makové slíže! Pretože aj mak je svojím spôsobom ovocie. A ústa plné čerešní? To nie je naozaj len prepytujem „plná huba“ sladkých májových plodov a šťava stekajúca z kútikov úst. To je fenomén, životná filozofia a zároveň recept na šťastie, ktorého sa dostáva deťom z dediny, osobitne z Voderád. Znamená mať v hlave prestreté, v duši ustlané, v hrudi srdce dieťaťa a v pamäti svoje rodisko. Nikdy nezabudnúť, odkiaľ som vyšiel, kam patrím a byť na to hrdý ako ja. Do smrti neprestanem ďakovať osudu, že som sa narodil a prežil detstvo vo Voderadoch. Možno preženiem, ale takéto ústa plné čerešní by mal mať každý z nás, bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza…
Do žrebovania o knihu Ústa plné čerešní (IKAR 2014) zaradíme všetkých, ktorí do 11. januára 2015, správne odpovedia na otázku: Ktoré je obľúbené ovocie Ladislava Hannikera?
Súťaž je ukončená. Výhercom sa stáva Vladimír Rapčan.
Kamil Peteraj: Milujte sa s láskou
Môže byť niečo absurdnejšie ako čistá pravda? * Na to, aby bol človek normálny, musí byť poriadny cvok. * Život je sviňa. Ale niekedy sú z nej dobré klobásy…
To je krátka ukážka z inšpiratívnych myšlienok v najnovšej knihe Kamila Peteraja Milujte sa s láskou. Art/forizmy, gregérie, bon/mottá či iné trefné poznámky známeho slovenského básnika a textára vás pobavia, potešia a donútia zamyslieť sa nad tým, čo všetko život prináša. Viaceré múdrosti svedčiace o Peterajovej intelektuálnej sile, postrehu a kreativite si hneď zapamätáte, niektoré už kolujú a zľudoveli. Táto výnimočná knižka so skvelou grafickou úpravou Lubomíra Šedivého vás zaručene vzruší, poteší a nájde si trvalé miesto vo vašej knižnici.
Kamil Peteraj (1945) – spisovateľ, básnik, textár. V Ikare vydal doteraz šesť zbierok – V slepých uličkách (1999), Voňavé tajomstvá (1999), Breviár lásky (2001) a tiež zbierka piesňových textov Čo bolí, to prebolí (2004), nové vydanie zbierky poézie Lipohrádok (2004) a v roku 2007 zbierka ilustrovaná autorovými fotografiami Čo sa šeptá dievčatám. Za zbierky V slepých uličkách, Voňavé tajomstvá a Breviár lásky získal autor Zlaté a Platinové knihy. Jeho básne sú preložené do viacerých jazykov.
Do žrebovania o knihu Milujte sa s láskou (IKAR 2014) zaradíme všetkých, ktorí do 11. januára 2015, správne odpovedia na otázku: Ktorú zbierku ilustroval Kamil Peteraj vlastnými fotografiami?
Súťaž je ukončená. Výhercom sa stáva Danka Chmelíková.
