V ďalšej knižnej súťaži Vám prinášame možnosť získať knihu Keď som umierala, ktorú napísal autor Wiliam Faulkner a knihu z pera Ernesta Hemingwaya, Pohyblivý sviatok.
Wiliam Faulkner: Keď som umierala
V románe Keď som umierala (prvý raz vyšiel v roku 1930) William Faulkner, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, opisuje tragikomickú cestu rodiny zosnulej Addie Bundrenovej. Jej posledným želaním bolo, aby ju pochovali v Jeffersone, vzdialenom niekoľko dní cesty. Na tejto poslednej púti človeka, sprevádzanej živelnými pohromami, necháva Faulkner jednotlivé charaktery vyjadrovať ich vlastné perspektívy, takže sa postupne odhaľuje rozvetvená, spletitá a často nejasná sieť osobných príbehov a motivácií.
Keď som umierala je jeden z pätnástich autorových románov z fiktívneho okresu Yoknapatawphy, tvoriacich jednoliate dielo zobrazujúce život na americkom juhu. V slovenskom preklade vychádza tento román prvý raz. Preklad Otakar Kořínek.
Ukážka z knihy
Aspoň toľko by pre mňa mohol urobiť, keby chcel. Mohol by pre mňa urobiť všetko. Je to tak, ako keby pre mňa všetko na svete bolo v sude plnom čriev, takže sa človek čuduje, ako v ňom môže byť miesto ešte na niečo iné, čo je dôležité. On je veľký sud čriev a ja som malý sud čriev, a ak v tom veľkom sude čriev už nie je miesto na niečo dôležité, ako môže byť miesto v tom malom sude čriev. No ja viem, že je, lebo Boh dáva ženám znamenie, keď sa stane niečo nedobré.
To pretože som sama. Keby som to aspoň mohla cítiť, bolo by to iné, lebo by som už nebola sama. Lenže keby som nebola sama, vedel by o tom každý. Aspoň toľko by pre mňa mohol urobiť a potom by som nebola sama. Potom by mi bolo samej dobre.
Nechala by som ho prísť medzi seba a Lafeho, ako prišiel Darl medzi mňa a Lafeho, a tak je aj Lafe sám. On je Lafe a ja som DeweyDell, a keď mi zomrela mama, musela som zabudnúť sa seba a vystúpiť zo seba a z Lafeho a z Darla, aby som mohla smútiť, lebo on by aspoň toľko mohol pre mňa urobiť,a nevie to. Vôbec to nevie…
Do žrebovania o knihu Keď som umierala (Ikar, 2016) zaradíme všetkých, ktorí do nedele 9. októbra vyplnia a odošlú súťažný formulár.
Súťaž je ukončená. Výherkyňou sa stala Miroslava Šusterová.
Ernest Hemingway: Pohyblivý sviatok
Paríž a šťastie boli pre Hemingwaya synonymá. Aj preto nazval svoje búrlivácke mladé roky strávené v tomto meste pohyblivým sviatkom. Týmto prirovnaním sa inšpirovala aj Mary Hemingwayová pri posmrtnom vydaní manželovho diela v roku 1964.
Črty o svojom živote v Paríži začal autor písať roku 1958 a s prestávkami v nich pokračoval až do konca svojho života, upínajúc sa v hlbokej tvorivej aj životnej kríze na najšťastnejšie obdobie svojho rozletu v úsilí nájsť stratenú istotu. Tieto pamäti nám pomáhajú pochopiť nielen ducha doby, ale aj osobnosť spisovateľa, ktorý má nezastupiteľné miesto v svetovej literatúre dvadsiateho storočia.
Ukážka z knihy
Scott bol dokonalý hostiteľ a museli sme zjesť veľmi zlý obed, ktorý trochu, ale nie celkom, napravilo víno. Ich malá dcérka bola svetlovlasá , bucľatá, mala peknú postavičku, vyzerala zdravá ani rybička a rozprávala po anglicky s výrazným cockneyským prízvukom. Scott nám vysvetlil, že jej najali anglickú pestúnku, lebo chce, aby sa vyjadrovala ako lady Diana Mannersová, keď vyrastie.
Zelda mala jastrabie oči, úzke ústa a výrazné južanské maniery aj prízvuk. Keď ste pozorovali jej tvár, videli ste, ako sa v duchu vzďaľuje od nášho stola, odchádza na ten večierok a vracia sa z neho s bezvýraznými očami, aké majú mačky, v ktorých sa znezrady zablysne radosť, čo sa mihne na tenkej línii perí a vzápätí sa stráca.
Scott sa správal ako dobrý veselý hostiteľ. Zelda ho pozorovala a zakaždým, keď si odpil z vína, v očiach a na ústach jej zaihral radostný úsmev. Postupne som ho dokonale spoznával. Prezrádzal poznanie, že Scott nebude môcť písať…
Do žrebovania o knihu Pohyblivý sviatok (Ikar, 2016) zaradíme všetkých, ktorí do nedele 9. októbra vyplnia a odošlú súťažný formulár.
Súťaž je ukončená. Výhercom sa stal Norbert Gura.
