V dnešnej knižnej súťaži máme pre vás unikátny denník slovenského legionára z prvej svetovej vojny, ktorý vychádza po sto rokoch a horkosladký literárny triptych o láske, zrade a argentínskom tangu.
Jozef Klempa: Moje skúsenosti za svetovej vojny
Denník Jozefa Klempu, autora a súčasne hlavného hrdinu knihy Moje skúsenosti za svetovej vojny, sa začína pred sto rokmi – 29. júna 1914. Vďaka jeho vnučke, ktorá prepísala jeho zápisky, sa nám tak dostávajú do rúk ojedinelé autentické príbehy vojaka z čias prvej svetovej vojny.
Jozef Klempa musel narukovať ako 20-ročný a jeho denník je o to cennejší, že neexistuje veľa autentických zápisov slovenských účastníkov bojov 1. svetovej vojny na ruskom fronte, ktoré by zaznamenali nielen historické udalosti, ale aj osobné pocity vojakov.
Pri bojoch v Haliči v juhovýchodnom Poľsku ho zajali Rusi a premiestňovali ho z jedného zajateckého tábora do druhého, tak spoznal veľký kus Ruska. Spolu s viacerými väzňami sa mu napokon podarilo v roku 1918 vstúpiť do československých légií a v bojoch prešiel celú Sibír. O dva roky neskôr sa s ostatnými legionármi nalodil vo Vladivostoku na loď, ktorá ich dopravila do kanadského Vancouveru, odkiaľ sa plavili do Brém v Nemecku. Ďalej už cestoval železnicou. Vo chvíľach oddychu si počas celej vojny a tiež na ceste domov písal podrobné záznamy.
Súčasťou publikácie Moje skúsenosti za svetovej vojny – Denník československého legionára z rokov 1914 – 1920, je aj dvanásť stranová príloha fotografií a pohľadníc, ktoré boli súčasťou pôvodného denníka. Na predsádke knihy sú mapy, ktoré ilustrujú strastiplnú cestu vojakov okolo sveta.
Knižku Moje skúsenosti za svetovej vojny – Denník československého legionára z rokov 1914 – 1920, ktorú vydalo vydavateľstvo SLOVART, zakúpite v každom dobrom kamennom aj internetovom kníhkupectve. Na portáli BBonline.sk ale môžete o túto publikáciu aj súťažiť. Stačí do 27. júla 2014, odpovedať na otázku: Pred koľkými rokmi sa začína denník Jozefa Klempu?
Súťaž je ukončená. Výhercom sa stáva Marián Šulek.
Arturo Pérez-Reverte: Tango starej gardy
Horkosladký literárny triptych o láske, zrade o argentínskom tangu. Prvý príbeh sa odvíja od stávky dvoch hudobných skladateľov a jedného z nich zavedie do Buenos Aires roku 1928. Spolu so svojou manželkou Mechou sa na zaoceánskom parníku stretnú s Maxom, profesionálnym tanečníkom, zvodcom, bonvivánom a darebákom, ktorého vášnivý tanec predurčil stať sa jedným z vrcholov manželského trojuholníka. O niekoľko rokov neskôr sa Max s Mechou znovu stretnú v súvislosti s krádežou listov kompromitujúcich Mussoliniho zaťa. Nakoniec ich osud spojí v Sorrente. Max sa vzdal dobrodružného života a našiel si pokojné zamestnanie. V čase, keď sa v meste koná šachový turnaj, ktorého víťaz postúpi do finále o Veľkú cenu Campanellu, sa vracia domov z letiska a zbadá Mechu Inzunzu v kaviarni. O pár dní neskôr ju vyhľadá, predstiera, že je niekým iným, a hoci ich láska vplávala do jesene života, zistí, že je rovnako silná ako kedysi…
Napísali o knihe:
Najkrajší román Péreza-Reverteho (La Vanguardia). Pérez-Reverte drží čitateľa v napätí ako nikto iný (The New York Times Book Review). Dobrodružný román plný elektrizujúcej zmyselnosti (The Observer). Skvelá kniha veľkého románopisca (Le Figaro).
Úryvok z knihy:
„A čo hudba?“ De Troeye si namočil pery do koňaku a hľadel na Maxa cez okraj pohára. „Aký je podľa vás najväčší rozdiel medzi starým a moderným tangom?“
Tanečník sa pohodlne usadil na stoličke a ukazovákom odklepol popol z cigarety do popolníka. „Nie som hudobník. Tancujem, aby som si zarobil na živobytie. Neviem ani len rozlíšiť osminovú notu od celej.“
„Aj tak by som rád poznal váš názor.“
Max si dvakrát potiahol z cigarety a odpovedal: „Môžem rozprávať len o tom, čo viem. Čo si pamätám… Myslím si, že sa stalo to isté, čo s tancom a spevom. Zo začiatku boli hudobníci skôr intuitívni a hrali málo známe motívy z klavírnych partitúr alebo po pamäti. Spontánne… Podobne ako džezové skupiny, keď improvizujú, ako príde.“
„A aké to boli orchestre?“
„Malé,“ upresnil Max. „Traja, štyria chlapíci, basová harmonika, jednoduché akordy a rýchlejšie tempo. Nedá sa povedať, že by skladali hudbu, iba interpretovali. Časom takéto orchestre vytlačili moderné; klavírne sóla nahradili gitaru, druhé husle a akordeón. Neskúsení tanečníci a noví zanietenci dostali zelenú. Profesionálne skupiny sa okamžite prispôsobili novému tangu.“
„Tomu, čo sa tancuje dnes,“ dodal a starostlivo zahasil cigaretu, „a hrá sa v tanečnej sále Cap Polonia a v slušných lokáloch Buenos Aires.“
Mecha Inzunza zahasila cigaretu v tom istom popolníku tri sekundy po Maxovi…
Knižku Tango starej gardy, ktorú vydalo vydavateľstvo SLOVART, zakúpite v každom dobrom kamennom aj internetovom kníhkupectve. Na portáli BBonline.sk ale môžete o túto publikáciu aj súťažiť. Stačí do 27. júla 2014, odpovedať na otázku: Kde sa prvý raz stretli Max a Mecha?
Súťaž je ukončená. Výhercom sa stáva Michaela Töröková.
