BBonline.sk (Anna Gudzová) | 5.1.2017

Súťaž o knihy: Kvietok a Vred

Banskobystrickej spisovateľke Alici Bartkovej vyšli koncom minulého roka dve knihy. Detektívny román Kvietok a zbierka poviedok Vred.

„O každej zo svojich kníh môžem povedať, že je istým spôsobom, či už vo väčšej alebo menšej miere, kritikou spoločnosti alebo zakorenených názorov, ktorých sa drží. Črtou mojich kníh je pochybovanie, či sú zaužívané veci, postoje a hodnoty, ktoré sú nám spoločnosťou predkladané ako samozrejmé, naozaj také, alebo či to môže byť aj úplne inak,“ hovorí Alica Bartková, ktorej od roku 2013 vyšlo trinásť kníh. O niektoré z nich ste na našom portáli už súťažili a dnes vám ponúkame šancu vyhrať dve úplne čerstvé knižné novinky tejto talentovanej banskobystrickej autorky, samozrejme, aj s jej autogramom.

Kvietok – mozaika, ktorú si čitateľ skladá sám

Detektívny román Kvietok je časovou mozaikou, ktorú si čitateľ postupne skladá sám. Opäť sú tam tri hlavné pohľady na vec – pohľady dvoch obetí a vyšetrovateľky. Neskôr sa k nim pridáva ešte aj uhol pohľadu vraha. Kapitoly nie sú časovo následné, minulosť sa preplieta s prítomnosťou, takže čitateľ má možnosť postupne odkrývať, čo udalostiam predchádzalo, vkrádať sa do psychiky postáv, ktoré možno nie sú také, aké sa na prvý pohľad zdajú.

UKÁŽKA Z KNIHY

kvietokKeď sa naňho pozerá, cíti niečo naliehavé. Zrazu počuje štrnganie kľúčov vo dverách, zvonenie mobilu, kostolných zvonov, zvonca pri dverách, húkanie sanitky, hasičov, hocičoho… Počuje volanie obetí nespravodlivosti, aj krik ľudí v eufórii. Vidí v ňom všetko domáhajúce sa pozornosti. Vidí v ňom niečo, čo stojí za pozornosť. Takých ľudí ako on pozná. Je v nich istá živočíšna naliehavosť do istej miery vrodená, ale vo väčšej miere získaná skúsenosťami. Ju neoklame. Dobre vie, aký je. Je slušný, milý, prívetivý… V skutočnosti však taký nie je. Iba to predstiera. Keď naňho v rade na pošte celý čas civie dieťa, najradšej by spravil takú grimasu, až by sa rozplakalo, ale iba sa naňho usmeje a ešte povie jeho mame, aké milé má dieťa. Alebo keď mu vynadá jeho šéf, najradšej by ho holými rukami uškrtil a musí sa veľmi ovládať, aby to neurobil. A ona to vie. „Typickým barbarstvom v osemnástom storočí, ťahajúcim sa ktovie odkedy a ktovie dokedy, bola zábava takzvaných kohútobijcov. Počuli ste o nich?“

„Nie. Nikdy som o nich nepočul.“

„Hlavnou sezónou tejto zábavy bolo v Anglicku obdobie pôstu, kedy sa priviazaní kohúti ubíjali palicami s olovenou guľou. Kresťanská krutosť bažiaca po krvi sa v mene zbožnosti mohla prejaviť naplno. A to všetko preto, lebo vraj kohút kikiríkal trikrát a zakaždým sa tešil, keď apoštol Peter zaprel Krista. Čo by mohlo byť zbožnejšie ako umlátiť jeho potomkov k smrti?“

„Naozaj? No… to je veľmi kruté.“

„Nebolo to kruté v očiach spoločnosti, ktorá to tolerovala. Niektorí ľudia sú prirodzene krutí a celý život musia so sebou bojovať, aby ich prirodzenosť nevyšla najavo. Aby ich spoločnosť za to neodsúdila, pretože to by bolo pre nich oveľa horšie. Radšej sa prispôsobujú väčšine a dodržujú pravidlá spoločnosti, ale to ich podstatu nezmení. Keby spoločnosť tolerovala ich krutosť, správali by sa úplne inak.“

„Aha. Ale nerozumiem, prečo mi to hovoríte.“

„Takže, pán Medňanský, ešte raz. Čo si pamätáte ako posledné predtým, ako ste sa prebrali v horiacom dome?“

Vred – príbehy, ktoré sú odrazom dnešnej doby

Zbierka poviedok Vred je odrazom dnešnej doby, kde sa pochybnosť a neistota stávajú súčasťou každodennosti.

Hlavné postavy zvádzajú vnútorný boj medzi morálnymi hodnotami a čistou vôľou k životu, pri ktorom ide niekedy etika bokom. Bojuje v nich veľa protikladov – optimizmus a pesimizmus, nádej a zúfalstvo, apatickosť a snaha prežiť. Zmietajú sa medzi vierou, že to, čo im podsúva okolie, je správne, a pochybnosťou, či je to naozaj tak.

Takmer všetky hlavné postavy sa ocitnú v hraničnej situácii, kde sa musia rozhodnúť, ako naložiť so svojím životom a aký postoj k nemu zaujať.

UKÁŽKA Z KNIHY

vredZ rádia sa ozýva Make Me a Bird od Elektrik People, pozerám von oknom, kde svieti slnko, ľudia zhodili zimné šatstvo, náhlia sa ráno do práce, alebo ktovie kde, a po chvíli zbadám aj muža s basetom. Ide tou istou trasou, len zase v inom čase. Na parapetnej doske pristál vták, asi vrabec, trikrát pohopkal, pootáčal hlavou rýchlymi pohybmi, na chvíľu som mala pocit, že sa mi pozerá priamo do očí a čosi mi chce povedať, potom bleskovo odletel.

Ani neviem, kedy vyšiel z izby, oprel sa o zárubňu dverí a pozoruje ma.

„Ahoj,“ povie, keď sa obzriem.

„Ahoj. Stojíš tu už dlho?“

„Iba chvíľu. Rád ťa pozorujem, keď o tom nevieš.“

„Voyer.“

„Ty sa na mňa nepozeráš, keď o tom neviem?“

„Nie,“ klamem. Pozerám sa keď spí, ráno, keď vstanem prvá, alebo ho vnímam v noci, keď ho nevidím, iba cítim jeho prítomnosť. Vtedy je mi príjemne. Jeho vedomie sa kamsi vytratí, zostane iba telo, pomaly sa zdvíhajúci a klesajúci hrudník, slabučký zvuk dychu, občasné zamrnčanie, keď sa mu niečo sníva, a jeho vôňa.

Vie že ho sledujem, keď spí. Uškrnie sa s výrazom: „Haha, viem, že klameš.“

Do žrebovania o knihy Kvietok a Vred, ktoré vydalo vydavateľstvo Richard Lunter – Kicom zaradíme všetkých, ktorí do pondelka 9. januára  vyplnia a odošlú súťažný formulár.

Súťaž je ukončená. Výherkyňou knihy Kvietok sa stala Erika Kucbelová a knihu Vred vyhrala Daniela Chrienová.