BBonline.sk (Anna Gudzová), Foto: Tatiana Bužeková | 1.2.2017

Súťaž o knihu: Konvália – príbeh zakázanej lásky

Spisovateľka Denisa Fulmeková vyrozprávala v knihe Konvália príbeh svojej rodiny, ktorý ovplyvnil osudový vzťah mladej židovky Vali Reiszovej k poprednému básnikovi katolíckej moderny, františkánskemu mníchovi Rudolfovi Dilongovi.

konvalia-obalka.indd

Dilong pomenoval svoju lásku Konváliou a vydal aj rovnomennú zbierku. Ich vzťah sa začal ešte v medzivojnových Malackách a Valéria sa neskôr vyhla deportácii najmä zásluhou svojho milenca. Počas holokaustu sa stala matkou jeho dieťaťa. Po skončení vojny Dilong tajne emigroval do zámoria a šokovaná Valéria ostala s dieťaťom sama. Navyše čelila perzekúciám štátnej moci zato, že bola tajnou družkou prominentného básnika Slovenského štátu.

V šesťdesiatych rokoch sa medzi Valériou a Dilongom obnovila korešpondencia a v júli 1969 sa po rokoch stretli vo Viedni. Ich vzťah možno nazvať osudovým, i keď určite nie naplneným. Zároveň je to aj rodinný príbeh autorky knihy Denisy Fulmekovej, keďže dcérou oboch protagonistov bola jej mama Dagmar…

Kedy ste sa dozvedeli, že Rudolf Dilong je súčasťou vášho života?

Mama mi to povedala, keď som chodila do školy na prvý stupeň. Dajakú nadštandardnú spriaznenosť s Rudolfom Dilongom som už tušila, pretože som si matne vybavovala rodinné stretnutie vo Viedni v roku 1969. A boli tu aj spoločné fotografie z Viedne, ktoré mi mama nalepila do albumu. Takisto som registrovala, že o ňom občas bola reč, alebo že babička dostávala listy v obálkach leteckej pošty s nápisom par avion. Samozrejme, informácia, že mojím dedkom nie je „deduško“, teda babičkin manžel, ktorého som takto celý život oslovovala a aj ho tak vnímala, ma zarazila, ale môj život to nijako nezmenilo.

Vravievali vám doma, že sa na neho podobáte, alebo že ste zdedili niektorú z jeho vlastností?

Podľa môjho názoru sa naňho viac ponáša môj brat a mne zvykli a doteraz zvyknú vravieť, že som celá mama… a keďže mama sa veľmi podobá na svojho otca, nejaké spoločné črty tam možno sú. Inokedy mi zasa ľudia zdôrazňovali, ako veľmi sa podobám na otca. Ono sa to asi aj mení, vidím to tiež na svojich dcérach. Pokiaľ ide o vlastnosti, to posúdiť, žiaľ, neviem.

Čo myslíte, čo by povedal na vašu Konváliu?

denisa-fulmekova-foto-tatiana-buzekovaDúfam, že by sa tešil a nič z toho, čo som zverejnila, by mi nezazlieval. K päťdesiatke poslal mojej babičke peknú báseň. Objavila som ju v jeho korešpondencii a nachádza sa aj v knihe. Píše v nej: „ó Bože dobrý, nedopusť, / aby sa zo sna stala púšť / a aby niekdy zomrelo, / čo nás tak krásne bolelo;“. Príbeh jeho lásky k židovskému dievčaťu Vali Reiszovej, teda k mojej babičke, som rozpovedala v Konválii, čím som ho zasa trocha oživila a to, čo ich tak krásne bolelo, bolelo pri písaní pre zmenu mňa… ale krásne! Už prvé reakcie na knižku naznačili, že všetko je to stále živé, čo bolo aj jeho prianím…

Do žrebovania o knihu Konvália (Slovart, 2016) zaradíme všetkých, ktorí do 6. februára odošlú vyplnený súťažný formulár.

Súťaž je ukončená. Výherkyňou sa stala Marta Suchá.

Fotogaléria