Už v utorok 21. marca o 17 – tej hodine sa návštevníci Matejovho domu prostredníctvom prednášky Napísané zostáva vrátia v čase do minulosti o 440 rokov, aby spoznali príbeh kníhtlače od jej založenia v meste pod Urpínom až po 20. storočie.
Majiteľom prvej tlačiarne na území mesta, ktorú datujeme do roku 1577, bol Krištof Škultéty. „Aj napriek tomu, že sa nám o nej nezachovali takmer žiadne informácie, zachoval sa spis, ktorý je najstaršou písomnosťou svetského charakteru pochádzajúci z Banskej Bystrice a zo Slovenska vôbec,“ zdôrazňuje význam prvej banskobystrickej tlačiarenskej dielne historik Peter Račko.
Až v období osvietenstva nastal rozvoj banskobystrického kníhtlačiarstva. V roku 1782 bolo súčasťou firmy Jána Jozefa Tumlera aj kníhkupectvo, v ktorom si už v tých časoch Banskobystričania mohli zakúpiť diela náboženskej a svetskej literatúry, školské učebnice, či dokonca najstaršie mestské noviny písané v dobovom slovenskom jazyku. Najznámejšou dynastiou kníhtlačiarov v Banskej Bystrici boli príslušníci troch generácií rodiny Macholdovcov. Počas rodinnej tradície, ktorá vydržala viac ako storočie, zhotovili Macholdovci až 3 402 tlačí. Okrem náboženskej a svetskej literatúry, školských učebníc, populárno-náučných časopisov a kalendárov, rozmnožovali aj púťové a jarmočné tlače. A práve v ich rodinnej tlačiarni vydali po prvýkrát hymnickú pieseň Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska v anonymnom vydaní pod názvom Dobrovoľnícka.
Za najúspešnejšieho kníhtlačiara z rodu bol považovaný Filip Machold III., ktorý doplnením strojov do dielne zvýšil náklad, ale najmä kvalitu výrobkov, čo mu umožnilo úspešne zvládnuť aj nápor vzrastajúcej konkurencie.
Po roku 1909 sa Filip Machold spolu so synom stali členmi rady Mestského múzea v Banskej Bystrici, ktorému venovali aj časť pôvodného hnuteľného inventára svojej dielne, medzi inými aj lis, matrice drevorezov a medirytín a vývesný štít firmy. Tie môžu návštevníci Matejovho domu dodnes obdivovať v stálej expozícii múzea. Po vzniku ČSR prešiel podnik do správy miestnych politických orgánov a koncom roku 1940 sa jeho majiteľmi stali bývalí zamestnanci. Macholdovci sú do dnešných dní v meste synonymom pre tlačiarenskú odbornosť a podnikavosť so zmyslom pre technický pokrok.
Pred vypuknutím prvej svetovej vojny pôsobili na území mesta ešte ďalší traja kníhtlačiari – Móric Emanuel Präger, Jozef Havelka a Artur Wolf. Počas Československej republiky sa k Móricovi Sonennfeldovi, Jozefovi Havelkovi a Jakubovi Karmiolovi pridali firmy „Merkantil“, „Ondrej Žabka“ a „Slovan“, ktorí tlačili predovšetkým úradné tlačoviny. Po nástupe komunistického režimu, ktorý poštátnil súkromné vlastníctvo, ostali už len „Havelka a spol.“ a „Žabka a spol.“ a tie tiež v roku 1950 pretvorili na národný podnik Stredoslovenské tlačiarne.
