Pivovarnícka tradícia na Slovensku je úzko prepojená s baníckou činnosťou, a tiež s privilégiami stredovekých kráľovských miest. Už tento utorok 20. júna o 17 – tej hodine návštevníci Matejovho domu prostredníctvom prednášky Pivovarníctvo v Banskej Bystrici spoznajú históriu tohto žltého moku.
V stredoveku nebolo požívanie piva ničím výnimočným, pretože ho konzumovali príslušníci šľachty, cirkevní hodnostári, baníci, remeselníci, ale aj bežní obyvatelia miest a dedín. Recept na pivo poznal doslova každý, a preto si pripravovali tento mok ľudia aj sami doma.
Prvý pivovar na území Slovenska bol založený už v roku 1473 vo Vyhniach a dodnes ho poznáme pod značkou Steiger. O 60 rokov neskôr vznikol prvý mestský pivovar aj v meste pod Urpínom, a to vo dvore Komorského domu na Námestí SNP.
S priemyselnou výrobou piva začali Banskobystričania až v druhej polovici 19. storočia, čo súviselo s postupným rozpadom cechového systému na Slovensku. Podľa archívnych dokumentov bol v roku 1871 vybudovaný nový mestský pivovar, ktorý stál na súčasnom Moysesovom námestí. Aj napriek zastaralej technológii pivovar ročne vyrobil 5 000 hl piva, ktoré sa vyvážalo až do Pešti či Viedne. Chýr o banskobystrickom pive a jeho kvalite sa rozšíril aj do sveta, vyhľadávané boli najmä značky Banskobystrický Porter a Ležiak.
Rozvoj pivovarníctva v meste pokračoval aj neskôr a na tradícii výroby piva Zlatoprameň bol neskôr vybudovaný nový moderný pivovar v Radvani – Kráľovej, ktorý je dodnes známy ako Urpín. Základný kameň pivovaru, ktorý je zároveň aj jedným zo symbolov mesta, bol položený v roku 1968.
