BBonline.sk (Anna Gudzová), foto: Petra Bošanská a archív E. Tekelyovej | 24.10.2017

Rozhovor a súťaž: Po rokoch strávených s módou vyznávam módnu diétu

Na jar tohto roku sa na slovenskom knižnom trhu objavila publikácia Stratená m(ÓDA). V tom istom čase v Slovenskej národnej galérii v Esterházyho paláci v Bratislave otvorili výstavu Nech šije! Výstava prezentovala módu na Slovensku v rokoch 1945 až 1989.

Aj keď pri pohľade na Emmu Tekelyovú to vyznie dosť nepravdepodobne, súčasťou histórie slovenskej módy je nesporne aj ona. Do sveta módy vstúpila v polovici sedemdesiatych rokov, objavila sa na viac ako štyridsiatich titulných stranách časopisu Móda a móde zostala verná dodnes. Viac sa v našom rozhovore.

Kedy ste vstúpili do sveta módy?

Bolo to maturite v polovici sedemdesiatych rokov, keď som začala študovať na Právnickej fakulte. To, že som sa teraz objavila ako exponát na výstave v Slovenskej národnej galérii, je predovšetkým pocta móde. V súvislosti s bývalým režimom sa hovorí len o sivej konferencii, ale výstava v národnej galérii je dôkaz, že to boli aj roky kreativity.  Móda sa na pôde SNG objavila po prvý krát v jej histórii, a týmto bola pasovaná za druh umenia.

Pamätáte si na svoju prvú módnu prehliadku? Čo ste mali oblečené?

Na prvej prehliadke v hoteli Kyjev som predvádzala luxusné kožuchy, plesové a večerné šaty. Dodnes si pamätám tú obrovskú trému, bola som mladé dievča, mala som osemnásť rokov, také oblečenie som nikdy nemala na sebe. Tváriť sa za dámu mi veľmi nešlo. Tak som odkukávala pózy od starších kolegýň.

A vaša prvá módna fotografia? Titulka časopisu… Máte ju odloženú?

Áno. Do časopisu Móda som nafotila štyridsaťdva titulných strán, ale tá prvá, je naozaj silná spomienka. Karol Kállay si ma vtedy zároveň vybral aj na editorial, čo je v módnom časopise hlavná módna story na niekoľko strán. Fotila som kolekciu svadobných šiat s figurínami. Boli to veľmi avantgardné fotky. Dodnes sú.

Bavilo vás predvádzať módu, aj keď oblečenie sa vám nepáčilo?

Naopak, mne sa páčilo. Je veľký mýtus, že móda bola vtedy nevkusná. Návrhári aj nákupcovia chodili do zahraničia, na veľtrhy, mali návrhárske vzdelanie aj prehľad. Priamo v časopise Móda bola návrhárska dielňa a v obchodných domoch mali zasa zahraničné vzorky. Takže kolekcie, ktoré sme fotili a predvádzali, boli vždy aktuálny trend. Že sa tieto modely potom sériovo nevyrábali a nenakupovali pre obchod, to už bola iná vec.

Boli ste „fanúšička“ módnych výstrelkov, ako boli napríklad minisukne či „twisťáky“ alebo bosé nohy?

Samozrejme! Prvú mini aj maxi sukňu som si dokonca sama ušila ešte na gymnáziu. A twisťáky nám všetkým šila naša kamarátka doma v kuchyni. Ale aj keď sa móda sedemdesiatych a osemdesiatych rokov teraz vracia, musím priznať, že už mi neimponuje. Túto životnú aj módnu etapu mám za sebou.

Čo vo vašich „modelkovských“ časoch znamenalo byť modelkou?

Oficiálne povolanie modelka – manekýnka neexistovalo, všetky sme boli študentky. Na Slovensku nás bolo asi desať. Partia dievčat, ktorá fotila a robila módne prehliadky pre obchodné domy, pre ženské časopisy, odevné podniky, na veľtrhoch doma aj v okolitom zahraničí. Mesačne sme zarábali a popritom študovali. Takže krásavice inteligentné! A aj šikovné. Neboli vizážisti ako dnes, líčili a česali sme sa samy.

Dnes, obrazne povedané, je modeliek ako maku. Čím sa, podľa vás, dnešné dievčatá odlišujú od modeliek sedemdesiatych či osemdesiatych rokov? Čo im chýba a naopak, čo majú navyše?

Dnes má krása oveľa tolerantnejšie, širšie hranice, vidíme to aj v televízii. Hľadajú sa skôr výrazné črty, zaujímavé typy, výnimočný vzhľad. S mejkapom a účesmi sa štylizuje, vizáž je súčasť konceptu. Kedysi sa preferovala prirodzená krása, pekná súmerná tvár a fotogenickosť. A zásadný rozdiel bol aj v predvádzaní a fotení. V móde bol veľký modelkovský úsmev, nie zachmúrená robotická tvár.

Mali ste obľúbenú modelku, ktorá vás inšpirovala?

Mala som šťastie, že známi mi z Nemecka posielali módny magazín Vogue. Všetko v ňom bolo inšpiratívne, od módy, vizáže, účesov, aj reklama a životný štýl. Vždy sa mi páčila modelka Linda Evangelista, ktorú som neskôr stretla aj osobne.

Traduje sa, že medzi modelkami vládne rivalita a skutočné priateľstvá neexistujú… Zostali vám priateľky z tých čias?

S najlepšou priateľkou Janou som v roku 1986 založila legendárne Štúdio módy pre mladých módnych tvorcov. Keďže po revolúcii bolo liahňou talentov aj mladých modeliek, dostali sme od prestížnej modelingovej agentúry pozvanie na stáž do Paríža. Školu modeliek som žiaľ, už zakladala sama, Janka zomrela. Ostatné dievčatá sa postupne rozpŕchli.

Móde zostávate verná, ste štýlová, elegantná, krásna žena, ktorá vie, čo jej pristane…

Móde som zostala verná na televíznej obrazovke aj v živote. Navrhla som niekoľko kolekcií, spolupracovala s časopisom Burda, s módnou firmou v New Yorku a módu som nechala vyštudovať po revolúcii vo Viedni aj moju dcéru. Vďaka tomu všetkému som pochopila jej podstatu. Dovolím si povedať, že viem napríklad aj aký rozdiel je byť dobre oblečená a vyparádená.

Čo by ste si na seba nikdy neobliekli a prečo?

Vďaka tomu, že som mala možnosť obliecť si naozaj každú maškarádu, dnes nemám takéto úlety. Prieči sa mi všetko, čoho je veľa, čo je prečačkané. Móda nás chce neustále pretvárať, pretože na tom dobre zarába, ale mne sa priečia aj trendy, ktoré sú, len aby boli. Po rokoch strávených s módou vyznávam módnu diétu.

Súťaž o knihu Stratená m(ÓDA)/Lost m(ODE)

Ako sa obliekali ženy a muži v povojnovom období na Slovensku? Môžeme vôbec o vtedajšej odevnej kultúre hovoriť ako o móde? S čím sa potýkali návrhári za socializmu? Na všetky tieto otázky odpovedá kniha Stratená m(ÓDA).

Dvojjazyčná publikácia Zuzany Šidlíkovej predstavuje viac než 40 rokov (1945 – 1998) odevnej kultúry v povojnovom Československu, v tom čase výrazne pod tlakom socialistickej ideológie. Zameriava sa na osobnosti, ktoré sa stratili v anonymnom prostredí slovenských odevných podnikov, a zachytáva mnohé príbehy a materiály z domácich zdrojov – návrhárok, editoriek, manekýnok, krajčírok či fotografiek a fotografov.

Do žrebovania o publikáciu Stratená m(ÓDA)/Lost m(ODE) (Slovart, 2017) zaradíme všetkých, ktorí do nedele 29. októbra odošlú vyplnený formulár.

Súťaž je ukončená.

Fotogaléria