BBonline.sk (Anna Gudzová) | 18.4.2017

Rozhovor a súťaž o knihu: 33 prípadov Kristy B.

V mojom živote už nič nie je pestré, iba moje pančušky. Touto vetou sa začína príbeh Kristy v novom románe Barbory Kardošovej 33 prípadov Kristy B. Pravdou však je, že život Kristy hrá všetkými možnými farbami.

Krista miluje lietanie, má rada sladké, dobre varí, úžasne maľuje, je zvedavá, má rada všetko, čo sa nesmie a všetko jej trvá trochu dlhšie, ako by malo. Miluje, miluje sa, je milovaná… a má čerstvých 33 Kristových rokov.

A aká je autorka románu 33 prípadov Kristy B. režisérka a spisovateľka Barbora Kardošová? Podobá sa na Kristu? To sa (možno) dozviete z nášho rozhovoru. Čítajte až do konca a nájdete aj súťaž o knihu 33 prípadov Kristy B.

Svoj nový román ste napísaliv prvej osobe, čo v čitateľoch môže evokovať domnienku, že píšete o sebe. Máte niečo spoločné s Kristou B.?

Ale áno, tiež mi chvíľu trvá, kým mi isté veci docvaknú. Napríklad slovo manžel som rovnako ako Krista nevedela dlhé roky použiť vo vzťahu k tomu môjmu. Rada nosím farebné pančušky a chvíľu som si myslela, že je to už jediná pestrá vec v mojom živote. A prechádzky so psom k mostu nad riekou, tie máme tiež spoločné. Vlastne na takejto prechádzke aj vznikol nápad napísať Kristu.

A je vo vašom okolí niekto taký svojrázny ako ona?

Okolo mňa je veľa svojráznych ľudí. Ak vymeníme slovo svojráznosť za originalitu, každý z nás je originál. Stále je o čom písať. Len treba vedieť počúvať. A pozerať sa na svet zvedavo. Napríklad ako Krista.

Krista odišla z domu, keď mala pätnásť. Ako to bolo s vami?

Ja som odišla študovať na vysokú školu múzických umení do Bratislavy hneď po maturite a Bratislava ma zhltla. Keď ste ma chceli nájsť, zaručene som bola buď v kine Mladosť alebo inom kine či divadle. Niekedy aj viackrát za deň. Mama sa sťažovala, že som odišla a tri mesiace som sa neozvala. To boli ešte časy telefónnych búdok, takže dokonalá sloboda v zmysle odpojenia sa od kohokoľvek. Do toho prišla Nežná revolúcia v druhom ročníku, čiže ďalší nával slobody. No. Boli to vzrušujúce časy v každom prípade.

Máte dve dcéry. Ste pripravená na to, že aj ony vám raz odídu z domu?

Áno, mám dve dcéry a jedna už je dospelá a nežije s nami. Dokonca sa musím priznať, že to bol môj nápad, aby si skúsila žiť vo svojej domácnosti. Lebo tým, že žijeme v Bratislave, prišla o možnosť vysokoškolského internátneho života, ktorý má určite svoje mínusy ale aj zopár plusov. Cítila som, že mne osobne veľmi prospelo odletieť z rodičovského hniezda. Jasné, že je mi za ňou smutno, ale viem, že je to tak správne, vytvára si svoj svet a my ako rodičia sme stále jeho súčasťou, čo ma veľmi teší. V istom veku býva opustenie hniezda naozaj veľmi dôležité. V pätnástich je to ešte priskoro. Ale Krista mala iné podmienky a inú mamu a otca ako ja. V tomto je iná.

Vy ste po kom? Ste na mamu či na otca?

Ako som už spomenula, každý sme originál. Takže ja som kvalitný mix otca aj mamy. Niektorí tvrdia, že som celá mama. Po mame mám nekonečnú energiu a po otcovi diplomaciu.

Vašej románovej hrdinke trvalo dlhšie, kým si uvedomila, že chce dieťa. Kedy ste si to uvedomili vy?

Paradoxne veľmi skoro. Už na vysokej škole. Písali sme už na škole reláciu pre deti Od Kuka do Kuka, tak neviem, že či ten Kuko za to môže, alebo tá veľká snaha byť skutočne a neodvolateľne dospelá. Mala som taký dedičný „problém“. Nikto mi neveril, koľko mám rokov, vyzerala som veľmi mlado. Dnes už sa nad tým smejem, ale vtedy som fakt trpela! Čo by som za to utrpenie dnes dala! Ale stala som sa mamou v dvadsiatich troch rokoch a som veľmi rada. Bola som mladá mama a všetko som mala v paži, ako sa hovorí. A vybrala som si pre svoje deti toho najlepšieho otca na svete. Naozaj.

Udialo sa vo vašom živote niečo výnimočné v čase, keď ste mali tridsaťtri rokov, teda Kristove roky?

Myslím, že to nebolo presne v tom tridsiatom treťom roku, ale ono sa tie roky nie nadarmo nazývajú Kristove. Myslím, že na scénu vstupuje väčšia dávka rozvahy a zodpovednosti za všetky rozhodnutia. Áno, mala som tridsaťdva, keď sa mi narodila druhá dcéra a dosť ovplyvnila celý môj nasledujúci život.

Na prebale knihy 33 prípadov Kristy B. sa píše, že život si neviete predstaviť – okrem iného, bez umývačky riadu a marhuľovice. Prečo práve bez týchto dvoch vecí?

Pretože umývačka riadku mi dáva čas na podstatnejšie veci v živote a marhuľovica mi pomôže zabudnúť na tie zlé. Prípadne ma dokáže zahriať, keďže som od prírody zimomrivá.

Krista dobre varí. A rada robí to, čo sa nesmie… vy tiež?

Ale áno. Varím a pečiem veľmi rada. Nie však denne. A milujem zakázané veci! Vy nie? Napríklad raz, keď sme v zime nakrúcali v Tatrách a zotmelo sa, museli nás spúšťať, napriek zákazu, lanovkou aj s filmovou technikou. To bol adrenalín! Aj keď chápem, že sa pýtate na iné zakázané veci…

Závidíte niečo románovej Kriste?

Ach nie, ja sa snažím nezávidieť! Ja každému doprajem! Aj mojim postavám. Preto si aj Krista užila v prívese s Tedym. Dopriala som jej to. Ale čo by som možno chcela vedieť ako Krista, je maľovať. Natiahnuť plátno a dať tam to, čo mám v hlave. To na nej obdivujem. Ja to viem iba napísať.

Akí sú vaši dedkovia? Podobajú sa tým z románu?

Moji dedkovia už, bohužiaľ, odišli, ale kým žili, boli presne takí, ako ich opisujem v knihe. Mali radi sladké a obaja posielali pohľadnice zo svojich ciest. Jeden z kúpeľov a druhý z Egypta.

A aké darčeky dostávate od svokry?

Moja svokra je úžasná bytosť a ja si ju veľmi vážim! Darčeky, ktoré dostala Krista v knihe od svokry, nemajú s mojimi darčekmi od mojej svokry nič spoločné. Moja svokra Irenka urobí vždy nenormálnu tortu a darček väčšinou vyberáme spolu tak, aby ma potešil.

Pracujete ako projektová režisérka, pohybujete sa vo svete televízie, filmu, šoubiznisu. Kam utekáte, keď chcete mať pokoj?

Mám jeden nový relax, a tým sú naše psy. Mladšia dcéra sa venuje športu agility. Je to psí parkúr, ktorý naša Nessy a Bee milujú. Ak si chcem oddýchnuť, idem na agility preteky, kde napríklad dvíham spadnuté skokovky, alebo meriam čas. Je to úplný reset. Vynikajúci na hlavu. Dokonca sme vďaka tomu zmenili aj charakter našich posledných dovoleniek, ideme pomalšie, s prívesom, do campingov. Odporúčam! Kto cíti naozaj veľký tlak, spomaliť sa vždy dá. Len treba chcieť.

Pes v príbehu o Kriste sa volá Radar. Zvláštne meno pre psa. Ako sa volajú vaše psy?

Radar je pes, ktorý existuje, je krásny a jeho vznešené meno, ktoré udáva smer ma inšpirovalo. Moje psy sú dievčatá a volajú sa Wellnes, čiže Nessy a Bee. Obidve sú to múdre border kólie.

Barbora Kardošová vyštudovala filmovú a televíznu scenáristiku a dramaturgiu. Napísala televízne filmy pre deti Amálka, ja sa zbláznim a Čarovala ryba. Ako projektová režisérka sa venuje televíznym kampaniam, klipom a reklamným spotom. Publikuje texty v tlačených časopisoch a internetových magazínoch. Je autorkou kníh Náhodný scenárista (1998), Šialene milovaná (2001), Anjeli nespia (2005, 2014), Sladko v ústach (2009), Vydať sa a zomrieť (2011), Medium Love (2012), 33 prípadov Kristy B. (2016) a kníh pre deti Traja kamoši a fakticky fantastický bunker (2015) a Traja kamoši a fakticky fantastický poklad.

Súťaž o knihu: 33 prípadov Kristy B.

Túto knižku prečítate na jeden nádych. Inak sa nedá. Je zmesou napätia, svojrázneho humoru, nečakaných situácií, erotiky, sexu a, samozrejme, lásky.

V románe 33 prípadov Kristy B. bude mať hlavná hrdinka tridsaťtri a má pocit, že pestré sú v jej živote už len pančušky. Tie nosí vážne farebné. Možno je to tým, že je výtvarníčka. A možno len cíti, že potrebuje zažiť niečo, čo ju naučí milovať svojho manžela rovnako nekonečne, ako milovala svojho Prvého. Pre spomínanú lásku sa dokáže vrhnúť do čohokoľvek a nezastaví ju ani čerstvý hrob, čo nájde v lese, ani cudzinec, ktorého identita bude pre ňu viac než šokujúca. Tvrdohlavo sa inšpiruje nebezpečnou skutočnosťou, maľuje v sladkastom pachu krvi a nevie, či prežije tento thriller prešpikovaný romantickým a sexuálnym dusnom…

UKÁŽKA Z KNIHY

Nevera je od slovesa  neveriť a spustí sa vždy, keď vám váš blízky neverí. Takto to bolo aj u mňa. Môjtomi mi prestal veriť a dostal tak, čo chcel. Kristu nevernú. Historický počet kľúčov od frajerov som mala vo vrecku práve, keď som chodila s ním. Tri kľúče, traja frajeri. Teda ak nerátam Tomiho. Môjlover bol ale najviac. Bol umelec, aj keď ma vlastne zneužil do svojej knihy. To som fakt nemohla vedieť, aký je fikaný. Ale tú zvyšní dvaja, to boli len takí pošukovia. Jeden mi predal bicykel a druhý učil ako lektor angličtinu a bol Škót. Ten cyklista mal jednoizbový vlhký byt bez omietky a spal na zemi, takže nič moc. Ale išla mu perfektná horúca voda, čo sa o mojej internátnej sprche nedalo povedať. Druhý mal o izbu viac a nič v nej. Len jednu rozpadnutú stoličku a starý stôl a vŕzgajúcu posteľ. A vždy prázdnu chladničku s jedným plesnivým syrom. Ale miloval sa pomaly a dlho. Škóti robia úplne všetko pomaly. Vedia si vychutnať život. To sa mi páčilo. Bavilo ma nakukovať do tých bytov, ale postupne vás to omrzí. Hlavne, keď sa vám tie byty nepáčia. Môjlover bol na tom lepšie. Novostavba pri nemocnici. Práčka, sušička a komplet vybavená kuchyňa. To bolo iné. A kľúč k tomu všetkému s prívesom lodnej kotvy.

Do žrebovania o knihu Barbory Kardošovej 33 prípadov Kristy B. (Slovart, 2016) zaradíme všetkých, ktorí do nedele 23. apríla odošlú vyplnený súťažný formulár so správnou odpoveďou na otázku: Koľko rokov mala Krista, keď odišla z domu?

Súťaž je ukončená. Výherkyňou sa stala Katarína Fleischerová.

Fotogaléria