Dva týždne po voľbách sa nesú v znamení zachraňovania toho, čo sa zachrániť dá. Či v pracovnom alebo osobnom živote. Predvolebná kampaň bola taká vyčerpávajúca, že momentálne som odhodlaný, že ju už nikdy nechcem ako kandidujúci absolvovať. Som zvedavý, kedy ma to prejde.

S odstupom času hodnotím rozhodnutie kandidovať ako správne. Ak bol čas, kedy sa do takéhoto niečoho pustiť, tak teraz. Obdivujem kolegov, ktorí do toho išli popri deťoch, rodine či full-time práci.

karavan
Jeden z najväčších zážitkov volebnej kampane bolo šoférovať karavan.

Čo povedať ku samotnej kampani? Nerobil som ju, tak ako som chcel robiť, ale zároveň ani neodflákol. Bloger Dušan Mikušovič mal na to taký citát: „Byť jednooký medzi slepými je v okresných pomeroch doživotnou devízou.“ Snažil som sa byť čo najviac v uliciach. Výsledok je však obrovským prekvapením. Dostal som 1365 hlasov. Možno to znie ako fráza, ale skutočne cítim veľkú zodpovednosť. Zodpovednosť nesklamať. Aj z tohto pohľadu považujem za vydarený krok, že som si zadefinoval volebný program. Bude mi celé štyri roky vodítkom, ktorým smerom ísť. (resp. vôdzkou ako by ma opravili grammar nazi)

Volebná kampaň bola veľkou školou života. Nedočkal som sa podpory tam, kde som ju očakával. Naopak prišla nečakane úplne z iných strán. Pôvodne som vôbec nechcel robiť fundraising. V duchu hesla „nespýtaš sa, nič nedostaneš“ som žiadosť o podporu zdieľal skromne iba medzi najbližšími kamarátmi. Nakoniec sa rozšírila aj mimo nich a vyzbieral som 203 eur. Moje očakávanie bolo max. 50 eur. Úplný šok. Vďaka tomu som nemusel v závere škrtať výdavky napr. na Facebook reklamu či plagáty. A v neposlednom rade som nemusel žiť o suchých rožkoch a vode. Ďakujem.

Nízkonákladová kampaň má svoju cenu

Kampaň ma vyšla presne na 513,10 eura. Totálny low-cost. Nemal som jediný billboard, jediný citylight, všetko sme si robili samy. Na to, že som kandidoval v 20-tisícovom obvode dosť dobré. Z informácií čo mám, dávali stranícki kolegovia do kampane od 2-tisíc do 4-tisíc eur. Iba na individuálnej úrovni, časť kampane im viedla strana (časť billboardov, citylightov, reklama v inzertných novinách). Nízkonákladovosť sa odzrkadlila vo vyššie spomínanej pakárni, neustálom nasadení, kedy osobný a pracovný život išiel bokom. Takže aj nízkonákladová kampaň má svoju cenu. Za to som preskúmal celú Rudlovú-Sásovú, niektoré vchody a schránky poznám naspamäť.

Diskutovať s online trollmi nemá zmysel

malyJaro
Falošné profily kradnú fotky z iných portálov a tvoria si z nich identitu. Jaroslav Somora takto ukradol fotku z portálu tehotenstvo.academy.sk, kde je v skutočnosti malý Nikolas.

Najťažšie na kampani bolo reagovať a bojovať s neviditeľnými nepriateľmi. Fiktívne Facebookove profily, ktoré sa pred voľbami objavili, šírili nezmysly a lži – Jaroslav Somora, Jozef Kubačka, Simona Paulíková, Ferino Daubner. Novodobá praktika, ktorú využívala v minulosti strana SMER-SD, ale pred voľbami do VÚC aj podporovatelia Ľudovíta Kaníka z SDKÚ-DS. Zaplavili každú internetovú diskusiu a otrávili ju zavádzaním a útokmi. Nemám dôkazy, kto za tými profilmi stál, sú indície. Dokonca mám podozrenie, že za jedným z nich bol súčasný poslanec MsZ.
Online priestor bol ten, kde som aj vďaka svojej práci doma a kde som chcel bodovať. Preto som sa v rozumnej miere zapájal do diskusií. Hneď v úvode som dostal ban na FB stránke Jána Noska, novozvoleného primátora (zablokovaný som doteraz, čo je celkom vtipné vzhľadom k jeho vyjadreniam o spájaní a komunikácií). Následne mi jednostranne orientovaný portál Bystricoviny.sk odmietol zverejniť diskusný príspevok pod ich článkom. Bola to dobrá facka na začiatok, pochopil som, že hádať sa s trollmi nemá zmysel a išiel som radšej do ulíc.

Výraznejší podraz sa však v predvolebnej kampani neobjavil. Moratórium dodržané nebolo, vo štvrtok večer zaplavili celé mesto noviny „Takto si tu kradneme“, na ktorý sme reagovali ešte v čase, kedy sa šíril „iba“ internetovým priestorom. Doteraz sa neodvážil k nemu nikto prihlásiť. BBA tam iba trošku nakusli, v prípade Pala Bielika by som však podal trestné oznámenie za ohováranie.

Výsledky volieb – nádej (falošná?)

volby
Výsledky ma prekvapili.

Prvýkrát som zažil atmosféru volebnej noci. Tá neistota, prvé čiastkové informácie a následná úľava. Veľmi som sa tešil, naozaj som bol šťastný. Nie však z vlastného úspechu, ale z kolektívneho. V Sásovej sme prešli všetci štyria. S Milanom, Vladom a Tomášom som trávil pomaly viac času ako s vlastnou rodinou. Bola to kolektívna robota.

Najviac mi bolo ľúto, že sa nedostal Pali Strhák, ktorý kampaň taktiež poctivo odmakal a nezištne pomáhal, čo to šlo.

Keď sa pozriem na zloženie mestského zastupiteľstva,  mám nádej, že to bude dobré. Možno iba falošnú. Ale dostal sa tam Matúš Molitoris, ktorý išiel v zlepenci SMER-SDKÚ-SNS (a v kampani si za to zlízol asi najviac od kamarátov). Považujem ho za človeka úprimného a čestného. Na Karolovi Konárikovi ml. mi vadí iba jeho zvláštna stranícka príslušnosť, ináč som o ňom taktiež nepočul zlé slovo. Osobnosti ako Nábělek, Dluholucký, Mičev hovoria samy za seba. Dáva to nádej, že v Banskej Bystrici sa budú prijímať rozhodnutia prospešné pre občanov.

Čo ďalej?

Banskobystrická alternatíva bude fungovať v deväťčlennom zložení. Zatiaľ neviem v akých komisiách budem, rokovania ešte neprebehli. Zásadné bude v prvých 12 mesiacoch presadiť opatrenia, ktoré som podpísal v rámci iniciatívy Správni kandidáti.

Teším sa na to. Teším sa, že posunieme Banskú Bystricu ďalej. A hlavne budem potrebovať ohlasy vás všetkých. Aj tých, čo ma nevolili.

P.S.: Obnovili sme občiansku iniciatívu Občianska výzva. Nadväzujeme na protesty Gorila, zatiaľ prebehlo prvé diskusné fórum. Podporili sme legislatívne návrhy na odstránenie korupcie a politických nominácií.

Autor blogu:

Matej Bučko

Občiansky aktivista, politológ, so záujmom o komunálnu politiku a jej témy. Začínal som ako regionálny novinár, ktorý sa venoval témam efektívneho hospodárenia samospráv. Poslanec mestského zastupiteľstva v rokoch 2014-2018. Momentálne pracujem pre stranu SPOLU, ktorej som členom.