Každá dovolenka, každý výjazd na pád dní je príležitosťou otvoriť oči a pozorovať krajinu a ľudí, ktorí tam žijú, ako sa darí mestám a regiónom, čím sa môžu pochváliť, resp. naopak, čo im závidieť veru netreba. Nielen leňošenie, vychutnávanie mora, rozmanitých pochúťok, bazénov a víriviek, opozeraných atrakcií a gýčových výhľadov, ale v mojej podobe aj záujem o veci, ktoré vplývajú na verejnú a občiansku pohodu a v neposlednom rade na spokojnosti ich návštevníkov.
Pred pád dňami sme sa vrátili z Maďarska, boli sme neďaleko Balatonu v meste Tapolca. Mestečko ako mnohé u nás, postihnuté krachom priemyslu a hlavne ukončenou ťažbou bauxitu, ktorý dovážali maďars
kí súdruhovia aj k nám do Žiaru nad Hronom. Ospalé a upadajúce, kde neustále klesá počet obyvateľov, kde je každý tretí obchod 
na predaj, kde je množstvo objektov s veľkým nápisom – Na predaj. Žije tu 16000 obyvateľov, ktorí spomínajú na prosperitu a rozvoj a ktorým nastalo trápenie ako ďalej. Čistota, poriadok a starostlivosť o verejný priestor, to im zostalo napriek evidentnému úpadku. Vsad
ili na cestovný ruch, pričom využívajú prírodnú atrakciu ukrytú pod zemou. Termálne pramene a podzemné jaskynné 
systémy, to je presne to, čo ponúkajú. Nie je toho veľa, krajina viac toho už veľmi nemá. Avšak, ako som už viackrát zaregistroval, v zahraničí dokážu aj z mála urobiť zázrak a postupne ho rozvíjať. No a to druhé je predovšetkým výroba a predaj vína a dobrá gastronómia. To tiež nemusím zdôrazňovať, to je všeobecne známy fakt.
Prečo to všetko píšem, k čomu to? Komunálne oči, predsa len nájdu inšpiráciu. Všade je niečo, čo doma nepovažujeme za hodné pozornosti, všade je čo odkukať.
V našom meste, ktoré je ne
pochybne krásne a neporovnateľné s tým maďarským, predsa len v niečom zaostávame. 
V mestečku je množstvo umeleckých plastík, ktoré sú súčasťou verejného priestoru. Vytvárajú neopakovateľnú atmosféru, zhodnocujú a estetizujú priestor, v ktorom sa nachádzajú. V našom meste, až na malú výnimku, by sme niečo podobné márne hľadali. Pričom iniciatíva tu už bola, dokonca sa vynáral zámer uskutočniť na niečo podobné verejnú zbierku. Druhý poznatok je orientovaný na návštevníka, ktorý do mesta zavíta. V mestečku som zaregistroval niekoľko dobre 
prehľadných a kvalitne spracovaných orientačných máp. Ich umiestnenie je bezchybné, nemôžete si ich nevšimnúť. V meste nepoznajú graffiti, preto im nehrozí žiadne poškodenie. 
A keby ste si predsa len nevšimli, tak po návšteve „i-čka“ odídete s mapou a opisom mesta v slovenčine. Tretí poznatok, pravdepodobne dobre opatrovaná dispozícia z minulosti, keď bola voda v každom dvore, ale pravdepodobne nevhodná na pitie. V meste je umiestnených a udržiavaných niekoľko vkusných pitných fontán. 
Dômyselný je systém púšťania, ktorý je umiestnený v dlažbe. 
Štvrtým je dávny náš problém, verejné WC. V tak malom mestečku hneď dve na námestí (poplatok 0,30€) a jedno v blízkom parku. To v parku mi pripomínalo to, ktoré bolo umiestnené aj u nás, ale nikdy nefungovalo. Pamätáte… Bol to automat, bez obsluhy. Po vhodení poplatku ste mohli vstúpiť.
A predsa len, nedá mi…. Mestská dlažba bez vypadaných kociek, funkčná a nepoškodená. Tam slúži 100 rokov, u nás pár mesiacov.
Nie, určite nejde o kritiku našej samosprávy. Pár viet je určených nám všetkým. To, čo považujeme v cudzine za dobré a prirodzené, to doma prehliadame a postupne si zvykáme. Nebol som v krajine blahobytu, bol som v krajine, kde sa veľmi nedarí. Kde je nižšia priemerná mzda a kde sú nižšie dôchodky. Bol som však v meste, ktorá má úctu k svojim občanom, čo vidieť na každom kroku.
A niečo aj pre cykloiniciatívu, o ktorej pracovitosti počúvam už 25 rokov. Je tam toľko cyklotrás koľko nie je dokopy na celom Slovensku. A tým myslím asfaltové cestičky a nie štrkom vysypané chodníčky.
