V prípade futbalovej Dukly sa stále zahmlieva a zlyháva sedliacky rozum

Manažovanie Dukly v posledných rokoch je jedna veľká lož, ktorú všetci zainteresovaní akceptovali. Je ale smutné, že v prípade banskobystrického futbalu sa stále mlží a mlží… 

Futbalová Dukla sa dlhé roky prikrývala takou perinou, na akú nemala. Pamätám si na stretnutie s vedením klubu pred sezónou 2013/2014, kde sme sa ako fanúšikovia stretli s riaditeľom klubu Tomášom Geistom a športovým riaditeľom Martinom Poljovkom. Už vtedy sme tlmočili názor, že my ako fanúšikovia budeme akceptovať aj vypadnutie do druhej ligy, aby sa klub ekonomicky skonsolidoval. Odpoveďou z úst Poljovku bolo, že to by bola katastrofa a je to neprípustné. To, čo bolo vtedy neprípustné, je teraz realitou. Premárnili sme dva roky a hra na to, na čo sme nemali, ohrozila samotnú existenciu klubu.

A sebaklam pokračuje ďalej. Ivan Šabo, člen predstavenstva klubu, hovorí v rozhovore pre denník Šport, že záväzky klubu sú 900-tisíc eur. V tejto súvislosti by ma teda zaujímalo, že prečo v účtovných závierkách, ktoré sú verejne prístupné, vykazuje FK Dukla a.s. nasledujúce čísla:

Ak je reálny dlh 900-tisíc eur, čo potom predstavuje rozdiel s údajmi uvádzanými v účtovnej závierke, ktorý predstavuje 1,7 milióna eur?

Čachre-machre v akcionárskej štruktúre, nejasný majiteľ klubu

Kapitolou samou o sebe sú nevyjasnené majetkové pomery FK Dukla. Šabo v rozhovore pre denník Šport tvrdí, že Ján Kováčik je iba spolumajiteľom klubu. Ale kto sú potom ďalší vlastníci? Najväčším fiaskom bol príchod nových akcionárov do Dukly v roku 2011. Podivná podnikateľská minulosť, nikto ich nikdy v klube nevidel a je otázkou, či vôbec nejaké financie futbalu v Banskej Bystrici poskytli. (poznámka: bol som upozornený, že Beljajeva údajne v klube videli. Raz priletel na vrtuľníku, pristál na hlavnej ploche, vošiel do kabíny, kde si povedal svoje a odletel) Úplne smiešne vyznievajú vtedajšie Kováčikove vyjadrenia: „Noví akcionári a nové zloženie považujem za vyvrcholenie niekoľkoročnej činnosti. Som rád, že sa mi podarilo doniesť do klubu sponzorov. Rozpočet na sezónu sa nemení, ak dôjde k zmene, tak iba po jesennej časti. Od zmien si sľubujem dlhodobú stabilitu, pretože subjekty sú dostatočne silné,“ povedal v septembri 2011 Kováčik.

Silní akcionári skončili v predstavenstve po dvoch rokoch. Zmena prebehla v auguste 2013 v tichosti. „Silných“ akcionárov Lazara a Horeckého vymenil v predstavenstve vtedajší prednosta mestského úradu Miroslav Rybár a riaditeľ mestskej príspevkovej organizácie Správy športových a telovýchovných zariadení mesta Ivan Šabo. K zmene došlo aj v rámci dozornej rady. Zástupcovia „silných“ akcionárov Alexej Beljajev a Róbert Spišák skončili a nastúpil poslanec mestského zastupiteľstva Milan Smädo spolu s právnym zástupcom Kováčika Ľubomírom Messingerom (ten je zároveň aj členom predstavenstva). Keď som vtedy ako novinár oslovil riaditeľa klubu Tomáša Geista o podrobnosti, v rámci korektných vzťahov ma poprosil, aby som počkal do decembra 2013, kým sa vlastnícka štruktúra neustáli. Neviem či očakával vstup nových akcionárov, ale faktom je, že nakoniec sa od augusta 2013 nič nezmenilo (akurát v predstavenstve už od februára 2015 nie je Miroslav Rybár). Otázkou tak zostáva: Kto je súčasným akcionárom Dukly?

Štadión SNP ako ďaľšia nášlapná mína

Samostatnou kapitolou je Štadión SNP na Štiavničkách, kde Dukla hráva domáce zápasy. Vláda vyčlenila pre Slovenský futbalový zväz prostriedky na rekonštrukciu štadiónov a SFZ ich prerozdelil do jednotlivých miest.

Banská Bystrica by podľa tohto plánu mala dostať 2,4 milióna eur, spoluúčasť súkromného investora alebo samosprávy je nutná vo výške 40% celkovej investície, to znamená 1,6 milióna eur. V iných ligových mestách tieto náklady nesú súkromní majitelia klubov. V Trnave Pór, v Senici Levársky, v Myjave Halabrin, v Žiline Antošík, v Podbrezovovej Soták, v Trenčíne La Ling, v Zlatých Moravciach Ondrejka. V Banskej Bystrici by to musela financovať samospráva, keďže silný investor na obzore nie je.

To, či do takéhoto projektu ísť, je na rozsiahlu celospoločenskú diskusiu samo o sebe. Lenže  štadión nie je majetkom mesta a tým pádom do neho nemôže investovať. Vlastní ho ministerstvo obrany a súčasné zákony neumožňujú prevod za symbolickú sumu. Zo zákona ho musí predať v obchodnej súťaži, kde sa hocikto môže prihlásiť a štadión odkúpiť. Najväčším paradoxom je, že mesto má odkúpiť štadión, ktorý v minulosti armáde darovalo, a ktorý vybudovali občania v rámci Akcie Z. Požadovaná cena štadióna sa pri tom pohybuje okolo sumy troch miliónov eur.

Ak by sa ale aj našla možnosť ako prenechať štadión mestu, opäť tu absentuje zdravý sedliacky rozum, lebo armáda to z princípu odmieta. Stále dookola opakuje problém zachovania atletickej infraštruktúry pre svojich vrcholových športovcov a novinári (vo svojej nevedomosti?) tento mýtus ďalej šíria. Lenže zmluva medzi SFZ a vládou hovorí jasne: „Slovenský futbalový zväz sa zaväzuje, že zabezpečí, aby pri výstavbe futbalových štadiónov, ako aj pri všetkých, s tým súvisiacich činnostiach, nedošlo k zrušeniu funkčného športoviska, ani akejkoľvek jeho časti…“ To znamená, že atletická funkcia štadióna musí byť zachovaná aj po rekonštrukcii a ďalej bude slúžiť atlétom!

Aj preto som na rokovaní s primátorom Jánom Noskom naivne žiadal, aby sa pri rokovaniach pokúsil do spolufinancovania rekonštrukcie zatiahnuť aj armádu. Keďže je to aj v ich záujme a v budúcnosti by Banská Bystrica mohla organizovať významné atletické podujatia. Primátor aj s viceprimátorom Gajdošíkom o tom zapochybovali, s tým, že budeme radi ak armáda prikývne na prevod štadióna do majetku mesta. A mali pravdu. Armáda zaťato trvá na svojom a štadión pustiť nechce. Padli návrhy o dlhodobom prenájme, čo je pre mesto absolútne neprípustné. Ročne platí mesto za prenájom Štadióna SNP sumu 47-tisíc eur. Ako keby bolo ministerstvo obrany na túto sumu odkázané… Ďalším veľkým paradoxom je, že vláda SR na svojom výjazdovom zasadnutí v Banskej Bystrici rozhodla, že minister obrany má „navrhnúť riešenie majetkového vysporiadania futbalového štadióna v Banskej Bystrici.“ Zatiaľ sme však od riešenia na míle vzdialení a mestu končí zmluva na prenájom Štadióna SNP koncom tohto mesiaca.

Prečo armáda nechce moderný atletický štadión? Je idea partnerskej spolupráce ministerstva obrany a mesta Banská Bystrica pri rekonštrukcii naozaj taká naivná? Nie je rekonštrukcia štadióna v záujme obidvoch subjektov?

Záver

Dukla padla na dno, ale nepadla tam zo dňa na deň. Tento proces trval minimálne päť rokov a dá sa povedať, že naštartoval nástupom Jána Kováčika do funkcie predsedu Slovenského futbalového zväzu v septembri 2010. Prečo majiteľ klubu nezasiahol a nechal svoju akciovku zadlžovať? Prečo manažment na čele s Tomášom Geistom nezasiahol, keď videl, že do klubu prichádza čoraz menej peňazí? Namiesto toho sa ďalej financoval rozkošatený funkcionársky aparát Dukly. A hlavná otázka: Kto je súčasným majiteľom Dukly? Pri týchto otázkach zlyháva zdravý sedliacky rozum, treba iba dúfať, že kompetentní vedia niečo, čo sa na verejnosť nedostalo.

Príliš veľa nezodpovedaných otázok a príliš veľa nejasností. Ale pokiaľ sa od mesta očakáva hodenie záchranného kolesa a samospráva má financovať ďalšie pôsobenie klubu, tieto otázky by mali byť zodpovedané a verejnosť by mala poznať pravdu.