1. Čo ma v týchto dňoch potešilo? Veľké zmeny sa takmer vždy skladajú z malých dielikov, dejú sa v tichosti, a mimo hlavnú pozornosť. Nie inak je tomu v našej Bystrici, kde v tomto období mocnie vplyv aktívnych občanov, ktorým leží na srdci verejné blaho, a ktorí si budujú svoje štruktúry, prepájajú sa, sieťujú… v doteraz nevídanej miere. Stačí sa len obzrieť pár dní nazad: žabkovské komunitné centrum, lubyovské ihrisko, rozbiehajúce sa Artforum, úspešné etablovanie sa darcovskej „Live Funding“ show, … Budúcnosť tohto mesta je v dobrých rukách, myslím.
2. Čo ma v týchto dňoch nepotešilo? Ľudia okolo kurátorky Zuzany L. Majlingovej spravili úžasnú prácu, keď zmapovali všetky relevantné umelecké diela vo verejnom priestore mesta Banská Bystrica z rokov 1945 – 2015. Smutnejšie ale je, že podľa ich odborného zistenia je až 95 % (!!!) exteriérových sôch v meste zanedbaných, resp. rovno poškodených. Hanba nám, všetkým, ktorí sme toto dopustili…
3. Čomu sa v týchto dňoch venujem? Sedemnásty november, kľúčový dátum našich novodobých dejín, som tradične prežil v dobrej spoločnosti hŕstky odvážnych ľudí, vďaka ktorým máme dnes slobodou. (Áno, aj slobodu robiť blbosti, ale to už je naša voľba…) Ešte raz vám vďaka, lídri bystrického Novembra! A okrem toho sa mi vo štvrtok dostalo veľkej cti – zúčastniť sa stretnutia s charizmatickým prezidentom Rumunska Klausom Wernerom Iohanissom vo Zvolene. Etnickým Nemcom, úspešným primátorom Sibiu, protikorupčným bojovníkom… Už teda nielen Slováci, ale aj Rumuni majú prezidenta, za ktorého sa nemusia hanbiť…
