Nie je to tak dávno, čo sme my občania, ale aj politické strany, boli postavení pred neočakávanú zmenu volebných obvodov. Hlavným dôvodom bolo, že Mesto zanedbalo túto problematiku (hoci poslanci sa ňou zaoberali už v roku 2012, ale veci sa nedotiahli do finále) a až pred voľbami sa narýchlo riešil problém zosúladenia vymedzenia volebných obvodov so zákonom. Tak sa aj stalo, že volebné obvody boli vymedzené veľmi nerovnocenne. Vznikol jeden megavolebný obvod s 12-timi poslancami a druhej strane veľmi malý obvod len s dvoma poslancami.
Možno by to nebol až tak závažný problém, ak by Mestské zastupiteľstvo volebné obvody zároveň nevyhlásilo aj za územie Výborov mestských častí. Volebné obvody sú totiž len pomocným nástrojom pre dosiahnutie schváleného počtu poslancov mestského zastupiteľstva. To je ale v rozpore s predstavami voličov, ktorí majú potrebu mať „svojho poslanca“, ktorý ich zastupuje za ich časť mesta, v ktorej žijú. Zvolení poslanci však zastupujú mesto a nie volebné obvody. Ak sa však volebné obvody vyhlásia aj za Výbory mestských častí, tak sa nakoniec stane, že poslanci sa viac venujú lokálnym problémom než celkovým strategickým a koncepčným problémom mesta.
Zdá sa, že toto volebné obdobie by malo byť kľúčové pre vytvorenie optimálnej štruktúry samosprávnych inštitúcií. Je zrejmé, že je nevyhnutná potreba zlepšiť kvalitu a odborné riadenie celkového rozvoja mesta a je zrejmá aj potreba vytvoriť efektívne štruktúry pre participáciu obyvateľov na rozhodovaní o rozvoji ich mestskej časti.
K tomu je nevyhnutným prvým krokom vykonanie zmien v územnom členení mesta, a druhým – zmeny Štatútu Výborov mestských častí a občianskych rád.
Určite, z hľadiska územného členenia, je najvypuklejším problémom neexistencia mestskej časti Fončorda, ktorá leží v katastrálnom území Radvane a aj v súčasnej mestskej časti Radvaň.
Čo sa týka výborov mestských častí, zákon pripúšťa zriadenie Výboru v každej mestskej časti. Avšak súčasný volebný systém neumožňuje, aby každá mestská časť mala svojho poslanca. V iných mestách to riešia napr. tak, že Výbor takej malej mestskej časti tvoria občania a nie poslanci. V našom meste máme vytvorený inštitút občianskych rád, ktorý by mohli plne nahradiť v malých mestských častiach Výbor mestskej časti. Na území veľkých mestských častí môže byť zriadených viacero občianskych rád. Občianske rady by však mali byť skutočnými zástupcami obyvateľov, žijúcich na ich území a mali by si ich voliť občania a nie poslanci ako je to dnes zakotvené v štatúte. Poslanci by mali byť prostredníkom medzi občianskymi radami – teda záujmami a potrebami občanov a Mestom a naopak i medzi Mestom a občianskou radou a mali by občanov informovať o zámeroch rozvoja mesta a prerokovať ich s nimi.
Otvorenou otázkou ostáva, ako by mali byť vymedzené Výbory mestských častí. Asi v pomeroch Banskej Bystrice sa javí najvhodnejšie, že by to mohlo ostať na úrovni volebných obvodov, ale treba nanovo zadefinovať ich vymedzenie, funkciu a poslanie.
Volebné obvody je potrebné vymedziť tak, aby boli navzájom rovnocenné a porovnateľné. Logickým sa javí, že by boli vhodné 4 volebné obvody, totožné so štyrmi rozvojovými osami mesta – teda východný, južný, západný a severný a to tak, že v každom volebnom obvode by bola jedna veľká mestská časť a tri malé. Výbor by mohol plniť hlavne funkciu prerozdeľovania financií pre jednotlivé občianske rady. Tým by sa výrazne posilnila participácia a hlavne spoluzodpovednosť občianskych rád, a teda občanov, na rozvoji svojho územia.
