Hlavnému mestu hrozí finančný kolaps. Dlhy prekročili 212 mil.€. Poviete si, mali lepšie hospodáriť, je to ich problém. Bratislavčania chcú iné financovanie, žiadajú viac na spravovanie hlavného mesta s vyfinancovaním všetkých komunálnych kompetencií a obslužných činností hlavného mesta. Myslím, že majú pravdu. Niečo tu nefunguje, niečo nie je dobré.

Ako to vlastne je s financovaním samospráv? Fiškálna decentralizácia a decentralizácia kompetencií začala pred 20 rokmi. Bolo to obdobie hľadania normatívov a fungujúceho modelu financovania tak, aby potvrdzoval ich autonómnosť a predvídateľnosť príjmov. Odvtedy žiadna zmena, čo však neznamená, že je všetko v poriadku. Hlavným zdrojom príjmov (cca 2/3 príjmov mesta) sú podielové dane z príjmov fyzických osôb. Štát ich vyberie a potom ich prerozdeľuje samosprávam podľa počtu obyvateľov. Keď štát škrtil, jednorázovo znížil tento podiel zo 70,3% na 65%, neskôr na 67%. Naše mesto malo podľa prognóz MF SR v roku 2009 80 106 obyvateľov a v roku 2014 79368 obyvateľov. Pre porovnanie Prešov 91273 a 90923 obyvateľov, Žilina 85327 a 81273 obyvateľov. Úbytok obyvateľov je prirodzený trend, či chceme alebo nie. Okrem iných, menej podstatných vplyvov je to aj výsledok toho, že niektorí naši obyvatelia sa sťahujú do svojho a do lepšieho, najlepšie do lokalít mimo mesta (za porovnateľné obdobie sa zvýšil počet obyvateľov v Badíne o 100, v Tajove o 50). Mnohí, hlavne mladí ľudia opustili mesto, resp. krajinu, riešia tak svoje zamestnanie, ale aj prirodzenú túžbu po poznaní a získanie skúseností. Tento trend tu bude aj naďalej, nevidím dôvod pre zmenu.

Okolité obce navyšujú počty obyvateľov. Počet migrujúcich, spolu so študentmi a rôznymi cezpoľnými odhadujem v našom meste na 20000 ľudí. Samosprávy v okolí sú spokojné, ale mi sa trápime. Na úkor našich občanov dotujeme z mestského rozpočtu verejnú dopravu, originálne kompetencie v školách, kultúru, rekreáciu a šport pre všetkých. Potom to fakt stačiť nemôže, o Bratislave ani nehovorím.

Objavil sa ďalší fenomén, ktorý sa nespomína, ale je čoraz viac závažný. Často počúvame – platím dane, nech sa starajú. No áno, hovoria o miestnych daniach a poplatkoch. Z týchto daní sú hradené hlavne komunálne služby – odpad, údržba ciest, verejné osvetlenie, údržba zelene. Tým, že vznikajú zóny s domovou zástavbou, vznikajú nové lokality, kde žijú desiatky obyvateľov. Títo sa skladajú zo svojich daní na výkon komunálnych služieb. V čom je problém? V bytových domoch na Tatranskej ulici žije 4500 ľudí. V lokalite napr. Slnečné stráne pár desiatok ľudí. Porovnateľné územie s výrazne iným príjmom z miestnych daní. Je to trend, ktorý sa dal predvídať. Je zrozumiteľný, ale finančne neudržateľný. Nepomer a neúmerná spoluúčasť a solidarita nám dlho nevydrží. Finančné nožnice sa aj z tohto dôvodu nebezpečne otvárajú. Mesto má približne rovnaký daňový príjem, ale územie, ktoré obsluhuje sa postupne zväčšuje.

Akokoľvek sa budú primátor, poslanci, úradníci usilovať, z rozpočtu, ktorý vzniká, sa nič prevratné urobiť nedá. Je omylom si myslieť, že to tak nie je. Model starý 20 rokov už nefunguje. Modernizačný, technologický a technický deficit majetku mesta sa hrozivo zvyšuje. Základné školy (Moskovská na 80%) a materské školy nezateplené, cesty, chodníky, parkoviská sa len plátajú, Robotnícky dom zatvorený, zimný štadión po čiastočnej rekonštrukcii, cesta na Horné Pršany len na papieri, rekonštrukcia krematória v nedohľadne, stále nestojí most cez Hron v Iliaši, obslužná komunikácia pri PSNP je len vytýčená, centrum upadá a pýta revitalizáciu, vymaľovaný park je viac nebezpečný ako prospešný, „maskovaná“ niekoľkometrová cyklotrasa neslúži nikomu, kruhový objazd pri Bystričke ani nie je na papieri, plážové kúpalisko…. Je to všetko? Myslím, že nie, ale aj tento výpočet postačí.

Môžeme viniť všetkých, ktorí sedeli na radnici od roku 1990. Napriek tomu si myslím, že zmena je nevyhnutná. Mestá a obce (celkom v SR 2833) sa trápia, trpia chronickým podfinancovaním. Spomínate, z času na čas štát oddlží nemocnice. Len tak sám pre seba sa pýtam, kedy oddlží obce a mestá? Samotné sa z toho nedostanú, som o tom presvedčený. Dokončiť, to čo sme pred 20 rokmi rozbabrali, dokončiť komunálnu reformu, to je potrebné.

A potom príde ten vzácny moment, rokovanie Vlády SR v našom meste. To je to spomínané, ale bohužiaľ len čiastočné a nesystémové oddlženie. Darček, za ktorý každá samospráva úctivo poďakuje a ideme ďalej. Kde to bude nabudúce? Pre máj sa spomína Ružomberok, tešte sa Liptáci. Mnohí cítime, že toto nemôže fungovať, toto naozaj nemôže byť dobre. Veď už len návrat k pôvodnej 70,3% odvodu dane by priniesol nášmu mestu približne 1 milión € naviac. Nebol by to darček, nebola by to pozornosť, bolo by to ale pre všetkých rovnako spravodlivé a poctivé. Pán premiér by bol veľký frajer, keby to oznámil práve v Banskej Bystrici a bol by ešte väčší, keby podiel zvýšil na 70,9%, teda na pôvodnú úroveň tak, ako bola navrhnutá pred mnohými rokmi.

Autor blogu:

Martin Baník

Banskobystričan.