Sviatok Petra a Pavla je pre mňa naveky spojený s koncom školského roka a s príchodom letných prázdnin. Dva mesiace bezstarostných dní s kľúčom na krku, smútiac, že pol dvora je u starých rodičov alebo niekde v tábore. Nezabudnuteľné dni na plážovom kúpalisku, kde kraľoval pán Šimčík, ktorý mal u nás neskutočný rešpekt. Tajné výpravy cez plot nielen na amfík a kúpalisko, ale aj do okolitých záhrad na dozrievajúce jakubky, neskôr slivky a sladké hrušky. Dni strávené v Leninovom parku, kde vládol tvrdou palicou strážnik, ktorý nestrpel behať po tráve a už vôbec hrať tam futbal. Boli to mesiace spáleného a boľavého chrbta, natieranie sa vtedy nenosilo, kdeže boli ochranné faktory. Neskôr legendárne letné brigády, ranné vstávanie a súboj s otravnou robotou. Nasledovala radosť zo zarobených peňazí, ak si dobre pamätám, tak za mesiac to bolo dnes srandovných okolo 400 Kčs (13€) a rýchly presun do Tuzexu po nové rifle. A potom frajerina až do Radvanského jarmoku. Tak toto sa mi vyhrabe niekde zdola pamäte, keď Peter a Pavol prijímajú gratulácie. Dosť bolo spomienok.
Poďme rýchlo späť, preklopím polstoročie… Kým v cestovkách už nepoznajú pojem last minute a všetko majú takmer vypredané, tak trhovníci napriek ukrutným mrazom predávajú naše ovocie za ceny, ktoré by pred pár rokmi vyvolávali pocity, že niekto tu nie je normálny. Čerešne, jahody, maliny, marhule…tak to je sen. Neviem, či strach z brexitu, alebo nebodaj každoročné táraniny o mrazoch, pád mexickej meny alebo čo zatemnilo mozog predávajúcim, ale aj nám, čo to ochotne platíme. Úhyn včiel, medvede v záhradách, sucho a africký mor v susednej Českej republike, tak to tu tiež už dávno nebolo. Nesmiem zabudnúť na zázračne dynamické tendre kotlebovcov a prebudenie stavebných firiem, ktoré skutočnú cestu v našom kraji videli len cestou na lyžovačku. Zaujímavá doba, takmer každoročný kolorit.
Nuž čo, ešte že tu máme volebnú kampaň, ktorú štartovacou pištoľou odpálil predseda parlamentu minulý týždeň. Už nič nie je akože, už sa môže. Kým Ján Lunter chodí diskutovať po kraji a občas kortešuje aj v bratislavských kaviarňach, tak Igor Kašper verný svojmu sľubu postupne spoznáva územie, kde chce panovať. Prebudený Ivan Saktor, sľubuje, že vyjednávanie to mu ide a taktiež nostalgicky pridáva svoje zásluhy v odboroch. Drží palce odborárom z VW a tak dobre mu to išlo, až sa štrajk zdarne ukončil. Milan Urbáni pozýva všetkých kandidátov na svoju vlastnú podporu, pretože vie, čo chce a má skúsenosti. Expert librerálov na zahraničnú politiku, Martin Klus chystá bicykel a tenisky, opráši Dzurindovu volebnú epopej spred 19 rokov a spojí tým príjemné s užitočným. Historik Stano Mičev okrem kladenia vencov po celej Európe, vyplašil všetkých kandidátov ponukou, ktorá sa ťažko odmieta a hlavne jej odmietnutie sa ťažko vysvetľuje. Nerozumiem, prečo tá panika? Buď nepochopenie inštitútu memoranda alebo situácia v našom kraji nepotrebuje mimoriadne riešenie. Neviem, uvidíme. Prednosta MsÚ v Brezne Martin Juhaniak sa vytrvalo z bilbordov milo usmieva, teší sa zo šťastnej rodiny a z viac ako 10% v ostatnom prieskume. Opozičná pravica sa spojila, koalícia čaká. Predseda SNS sľubuje vlastného kandidáta, SMER ústami Banskobystričana Petra Pellegríniho vyčkáva na favorita, MOST-HÍD mlčí. Kotlebovci majú jasno, tam ide teraz hlavne o to presvedčiť voličov, že nekradnú, transparentne míňajú financie, platia dlhy, nezamestnávajú rodinu a straníkov, rozdávajú dotácie všetkým, ktorí požiadajú, opravujú cesty, ale na mosty pozabudli a hlavne majú plnú hlavu preregistrácie svojich členov do novej záložnej strany. Najväčší kraj v krajine, najviac okresov, veľká bieda a nezamestnanosť a veľká neznáma.
Leto, to je obdobie, keď politika nikomu veľmi nevonia. Kúpalisko, zbieranie húb, dovolenky v zahraničí, spotené a upachtené dni v práci, koncerty na amfiteátroch, Sagan na Tour de France, posedenia na grilovačke… tak to áno, o tomto by malo byť leto. Tento rok nebude, to mi verte. Víkendy sú jasné, obecné slávnosti a festivaly všetkého druhu, tak tam to bude hej. Kandidáti vyrazia do terénu, budú tam, niekde s vami. Preto, predsa len, jedným uchom počúvajte, čo vám budú hovoriť. Kto a ako sľubuje, ako formuluje svoje vízie, či vie o čom hovorí. A ak máte pochybnosť, pýtajte sa a žiadajte odpoveď. Voľby budú, to mi verte a rozhodovať budeme my, občania tohto kraja. Nikto to za nás neurobí, žiadne bratislavské elity, ktoré sa predháňajú s radami a odporúčaniami.
Prajme si krásne a teplé leto. Pekné prázdniny všetkým deťom, more zážitkov a objavov, pokojné chvíle rodín, ktoré budú konečne na chvíľu spolu a bez náhlenia a chaosu. Žiadne spálené chrbty a jakubky? Tie vymizli, pretože z Poľska a Maďarska sa nedovážajú.
