BLOG | 9.5.2017

Tomáš Teicher: Nový informačný systém pre Banskobystrický kraj?

Zhruba pred mesiacom som sa zúčastnil jednej besedy s Jánom Lunterom, kandidátom na predsedu nášho VÚC. Predstavil na ňom svoje návrhy, ako vylepšiť život v našom kraji. Jednou z tém diskusie bola aj podpora turistického ruchu. Spomenuté boli viaceré návrhy, mňa ako informatika zaujal najmä myšlienka na vybudovanie nového informačného systému.

Pán Lunter spomenul, že informačný systém by mohol turistom poskytovať údaje o atrakciách a možnostiach v našom kraji. Mohol by byť prepojený aj s cestovným poriadkom verejnej dopravy. Po tomto stretnutí som sa s pánom Lunterom trochu rozprával, a upozornil som ho, že takýto plán narazí na niekoľké úskalia. V tomto blogu by som sa im chcel bližšie venovať. Ide najmä o tieto dva problémy:

  • existencia viacerých informačných portálov
  • nedostupnosť dát.

Existencia viacerých informačných portálov

V súčasnosti už existuje niekoľko dobrých a funkčných portálov, ktoré poskytujú informácie o atrakciách a pamiatkach. Sú celkom dobre prepracované, vyzerajú dobre  aj po dizajnovej stránke. Spomeniem niekoľko príkladov:

Nemyslím si, že nám chýba nedostatok informácii. Kto používa internet, vie si informácie pomerne jednoducho nájsť. Problém je, že tieto informácie nie sú na jednom spoločnom mieste. Na jednom webe si návštevník objedná hotel, na inom kúpi cestovný lístok, na ďalšom si zase nájde turistické zaujímavosti. Chybným predpokladom však je, že ide o zlyhanie súkromnej sféry. Ono, nie je vôbec isté, či je vôbec chybou, že sa nedajú všetky informácie nájsť na jednom webe. Dnes už je vlastne celý webový priestor “jedným veľkým webom”, ktorý začína pri Googli.

Predpokladajme ale, že je predsa len lepšie, ak všetky služby v súvislosti s turistickou návštevou zastrešuje jeden portál. Prečo doteraz nevznikol takýto portál, bez pomoci štátu či župy?

Nedostupnosť dát

Veľa údajov, ktoré sa týkajú cestovného ruchu, má k dispozícii len štát resp. samospráva. Tieto údaje nie sú k dispozícii verejnosti v nespracovanej podobe. Používatelia sa k dátam dostávajú len ako k hotovým produktom vo forme webov a mobilných aplikácií. Platí to napríklad aj pre cestovné poriadky. Dnes si môžete vyhľadať dopravné spojenie len na vopred určených portáloch, s ktorými má štát uzatvorenú dohodu. Je to len pár webstránok, ako je www.imhd.sk alebo www.cp.sk. Iné súkromné spoločnosti by boli tiež schopné naprogramovať podobné aplikácie. Možno by ich dokonca urobili lepšie a konečne by boli prepojené aj s inými elektronickými službami. Fatálnym problémom pre komerčné riešenia ale je to, že sa k štátnym dátam (ako je cestovný poriadok) nevedia dostať. Správcovia súkromných webov potrebujú dáta o  v strojovo čitateľnej podobe, aby na ich základne vytvoril aplikácie pre koncového používateľa. Povedané jazykom informatikov, zriaďovateľ by mal povoliť prístup ku svojim dátam cez tzv. API.

Štát, samosprávy alebo mestá sú zriaďovateľmi takmer všetkých kultúrnych pamiatok, múzeí, osvetových stredísk na Slovensku. Je v moci zriaďovateľov, aby tieto dáta poskytli verejnosti.

Aké dáta by mohol zriaďovateľ “uvoľniť” pre hotové súkromné riešenia?

  • Základný opis turistickej atrakcie (ako je múzeum, jaskyňa a pod.)
  • Otváracie hodiny, cena vstupného, návštevný poriadok
  • Plánované podujatia, ich opis, čas
  • Zemepisné súradnice (pre integráciu do mapy)
  • URL linky na fotogalériu – pre voľné použitie na externých weboch

Ako by to mohlo fungovať?

Štát (resp. samosprávy) by nemali vlastné informačné systémy pre koncových používateľov. Vytvorili by len akúsi “zásobáreń dát” z ktorej by vedeli čítať programovacie jazyky. Programátori existujúcich portálov by tieto informácie vedeli spracovať a zobraziť ich na svojich weboch alebo mobilných aplikáciách. Myslím si, že vytvorenie takejto zásobárne dát by vyšlo lacnejšie ako programovanie vlastných aplikácií. Je to myšlienka, ktorú presadzuje aj komunita slovenských informatikov v združení Slovensko.digital:


Ľubor Illek: s Open Data a Open API môže komunita, ale aj jednotlivci, neziskovky či firmy sami tvoriť „štátne služby“, portály a iné pomôcky pre občanov….”
(zdroj:
https://utopia.sk/wiki/pages/viewpage.action?pageId=61145939 )

Problémom je, že zriaďovateľov turistických atrakcií je na Slovensku veľmi veľa. Na to, aby bol projekt úspešný, musia si ho osvojiť všetci zriaďovatelia. Namiesto aplikácie pre koncového používateľa by sa naprogramoval len tzv. interný systém, do ktorého by poverení zamestanci múzeí dopĺňali základné informácie. Mohol by to robiť aj jeden vyškolený zamestnanec v rámci župy.  O ich šírenie týchto informácií na webe by sa už postarala verejná komunita.

Som rád, že sa tak skoro pred voľbami otvorila aj téma informačných systémov. Budem ešte radšej, keď jeho tvorbe bude predchádzať analýza konkrétnych potrieb a rozhodnutie, či ísť cestou otvorených dát, alebo sa vytvorí vlastná aplikácia. Ja by som s vlastnou aplikáciu počkal. Poskytol by som verejnosti všetky informácie vo forme otvorených dát. A len v prípade, že nevzniklo žiadne vyhovujúce komerčné riešenie, by som začal s tvorbou vlastného portálu. 

Tomáš Teicher Autor blogu:
Živím sa ako programátor a bývam v Banskej Bystrici. Popri práci mám rád potulky na bicykli po širšom okolí Banskej Bystrice. Som členom Občianskej rady Radvaň.