Po dlhšom čase sa vraciam k formátu sumarizácie toho, čo ma zaujalo na internete v poslednom týždni. Či z politiky, kultúry alebo nekultúry.
Asi najlepšou správou minulého týždňa bolo oznámenie podnikateľa Jána Luntera, že sa rozhodol kandidovať za župana Banskobystrického samosprávneho kraja. Pán Lunter by mohol byť človekom, ktorý osloví vidieckeho aj mestského voliča. Rodák z Telgártu vie veľmi dobre, aké to je vyrastať na dedine a čo to obnáša starať sa o pôdu a statok. Na druhej strane má za sebou úspešný podnikateľský príbeh. Ten nie je o osobnom bohatnutí, ale o životnej misii zdravšieho stravovania sa Slovákov, o zodpovednom podnikaní voči prírode aj zamestnancom. O tom, že tu vznikla firma, ktorá sa stala jedným z najväčších zamestnávateľov v meste. Páči sa mi tento príbeh.
Bude zaujímavé sledovať, koho v župných voľbách nakoniec podporí SMER-SD. Aj keď Denník N staval do role kandidáta najsilnejšej slovenskej strany Stanislava Mičeva, v banskobystrických regionálnych kuloároch sa dlhšie hovorilo, že SMER-SD svojho kandidáta ešte nemá. A ak sa špekulovalo ako o možnom kandidátovi o Jánovi Noskovi, tak teraz sa bude ešte viac. Robert Fico vyhlásil, že prečo neuvažovať o primátoroch a starostoch z kraja. A banskobystrický primátor následne svoju kandidatúru nepoprel. Ak by do volieb nakoniec išiel, vyvstala by otázka, kto bude v prípade jeho zvolenia primátorom mesta. Ako župan by zo zákona nemohol ďalej vykonávať funkciu primátora. Ďalším menom, ktorý sa v súvislosti s voľbami do VÚC spomína, je Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom. Ten je okrem toho poslancom NR SR za Most-Híd.
Na celoštátnej úrovni rezonuje návrh poslanca NR SR Miroslava Beblavého zrušiť VÚCky. Tie nenaplnili očakávania, ktoré boli do nich pri vzniku vkladané, ale zrušenie samosprávnych krajov považujem iba za jedno z troch možných riešení súčasného stavu. Druhým by mohlo byť naopak posilnenie kompetencií žúp a prenesenie viacerých nástrojov finančnej samosprávy pre kraje. Tretím riešením je prekreslenie samosprávnych jednotiek a návrat späť k prirodzeným regiónom, s ktorými by boli obyvatelia stotožnení. Všetky tieto riešenia vidím na rovnakej úrovni, škoda, že sa o VÚC začalo diskutovať ani nie rok pred voľbami.
Človek si rýchlo zvykne na hocičo, aj na to, že má v parlamente stranu, ktorá vzhliada k Tisovmu Slovenskému štátu, a ktorej niektorí poslanci považujú holokaust za rozprávku. To, že poslancovi Mizíkovi (ĽS NS) prekáža pôvod ocenených ľudí prezidentom republiky, nie je pre mňa nič prekvapujúce. Každé jeho vystúpenie v NR SR je „skvost“. Poslanci ĽS NS sa na chodbách parlamentu zdravia „Na stráž.“ Do toho si po uliciach krajského mesta pochodujú polovojenské jednotky. Asi takto sa cítili ľudia v 30. rokoch 20. storočia? Ak by malo byť toto predvojnové obdobie, nevyzeralo by inak.
Najviac ma v živote obohatili veci, ktoré som robil dobrovoľne zadarmo. Aj preto sympatizujem s každým človekom, ktorý prejde od slov k činom. A vďaka tomuto projektu Centra dobrovoľníctva máte teraz príbehy dobrovoľníkov pekne prehľadne pokope. A nájdete tam kopec známych tvárí.
Televízor skoro vôbec nepozerám, ale cez sociálne siete (a nielen tie elektronické) sa ku mne dostal projekt Zem spieva. Sám som zvedavý ako to nakoniec vypáli, hneď v úvodnom diely bude naše mesto reprezentovať FS Urpín. A teda niečo mi hovorí, že úspešne. 🙂 Tak už len to je dôvod prečo si to pozrieť.
V novom roku sa mi stala nemilá vec, že som nedobrovoľne videl dva diely seriálu Horná Dolná. A teda Anderov rebrinák bol zábavnejší ako táto nádielka nekončiacej trápnosti. O to viac ma zaujal desať dielny seriál v česko-slovenskej koprodukcii Svět pod hlavou. Je o vyšetrovateľovi zo severočeského mestečka, ktorý po autonehode upadá do kómy a zobúdza sa v 80. rokoch. Aj keď seriál taktiež nie je dokonalý a má svoje muchy, zaujme minimálne reáliami doby pred 35 rokmi, ktorá na vás autenticky dýchne. A v rámci nakrúcania vznikla aj akože kapela Sloky, s akože politicky angažovanou cool piesňou:
A už keď sme pri tej hudbe, tak ma zaujala táto welšská partička mladých vagabundov. Je to nášup:
A dinosaurus na záver:
