Všetko, čo ma zaujalo v 47. a 48. týždni. Autobusová stanica, slovenská pravicová opozícia, teroristi, Sýria…
Mesto si chce zobrať úver vo výške 3,8 milióna eur (bez DPH 3,2 milióny eur) na odkúpenie dopravnej časti autobusovej stanice. Je to zaujímavé, lebo doteraz sa rozprávalo, že autobusovú stanicu bude rekonštruovať súkromný investor a zrazu, z čista-jasna má mesto odkupovať dopravnú časť. Na prvý pohľad mi to príde, že investor sa chce zbaviť neziskovej časti projektu a podhodiť ju mestu. Na druhej strane viceprimátor Gajdošík tvrdí, že zisk z prevádzky dopravnej časti autobusovej stanice bude väčší ako splátka úveru a ten sa tak bude splácať sám. Rozumiem benefitom toho, že autobusová stanica bude v rukách mesta, keďže bude mať samospráva priamy nástroj ako formovať a ovplyvňovať dôležitý dopravný uzol. Na druhej strane, ak je záujem súkromných investorov o odkúpenie, prečo by sa mesto malo úverovo zaťažovať tam, kde to nie je potrebné a dokáže túto verejnú službu zabezpečiť aj súkromník. Už nehovoriac o tom, že úver by sa mal splácať 30 rokov. Moje funkčné obdobie poslanca skončí o tri roky, ale rozhodnem o zadĺžení na tri desiatky rokov a v čase, kedy splatíme tento úver budem mať 59 rokov. Povedzme si ale úprimne, že v tomto meste sa čerpali úvery na oveľa väčšie blbosti a autobusová stanica je jeden z tých zmysluplných projektov vo verejnom záujme, ktorý najviac trápil Banskobystričanov. Otázok je veľa, budem hľadať na ne odpovede, aby som učinil správne rozhodnutie.
Na celonárodnej úrovni ma fascinuje stav slovenskej pravicovej opozície. Tá je v tak katastrofálnom stave, že zjavne poniektorí začínajú vzhliadať späť k ikonám Mikuláša Dzurindu či Ivana Mikloša. Je paradoxom, že symboly korupčnej aféry Gorila sú pravidelne pozývané na diskusie Denníka N, teda ľudí, ktorí na protest proti vstupu Penty do SME z vydavateľstva odišli a založili vlastný denník. V slušnej krajine aspoň na úrovni Rumunska by takíto ľudia už dávno sedeli vo väzbe.
A zatiaľ čo preferencie SMER-SD rastú a rastú, slovenská opozícia kontruje mítingami so Števom Skrúcaným (Skrúcaný is not dead) a návrhmi na legalizovanie výroby domácej pálenky. Ako skonštatovala jedna kamoška: „Táto strana pochopila, že alkohol je pre Slovákov silnejší tromf než Ficova nenávisť k imigrantom.“
Čo sa týka tej nenávisti a toľko omieľanej témy utečencov, teroristov, Sýrie, tak bohužiaľ, viac ako zdravý rozum vyhrávajú negatívne emócie a v čele tohto všetkého je politická elita tohto štátu. Zaklincoval to bývalý minister školstva Dušan Čaplovič, ktorý zdieľal vymyslený citát Jana Wericha o moslimoch. Takíto ľudia vedú ministerstvá v tomto štáte.
Krátko po teroristických útokoch v Paríži vyšlo kopec rozhovorov s expertmi na terorizmus, ktorí popisovali, čo je podstata terorizmu a aké sú jeho ciele. Že terorizmus je výsledkom nedostatku prostriedkov poraziť nepriateľa, a tak sa snaží aspoň o vyvolanie neadekvátnej reakcie, ktorou sa protivník v konečnom dôsledku porazí sám. Že Islamský štát sa snaží vyprovokovať konflikt, v ktorom ukáže, že na jednej strane stojí islam a na druhej prehnitý satanský Západ. Takže čo urobí politická elita západných štátov? Nasadí bombardéry a zintenzívni vojenskú prítomnosť na Blízkom východe. Ako keby bomby mali v konflikte v Sýrii niečo vyriešiť.
Mimochodom, tu vyšla štatistika a počet obetí teroristických útokov za posledných 45 rokov. A ak má niekto pocit, že terorizmus je výsledkom islamského sveta, nech si spomenie na írsku IRA, baskickú ETA či nemeckú RAF.
Je mi hrozne ľúto obyčajných ľudí v Sýrii a Iraku, kde zúri vojna. Sú obeťami vyšších politických hier, kde si každý štát hľadí iba svoje záujmy a ťažko existuje analytik, ktorý by dokázal pomenovať, kto je vlastne s kým a proti komu. Nebýva to často, aby som súhlasil s Putinovými vyhláseniami, ale bohužiaľ čoraz viac indícií ukazuje, že príjmy Islamského štátu z ropy sú výsledkom ilegálneho obchodu s ropou, ktorá prúdi do Turecka. Paradoxne, časť z ropy odkupuje od Islamského štátu aj vládny režim Assada Bašara. Polokonšpiračný web Zero Hedge dokonca tvrdí, že za ilegálnym obchodom s ropou stojí syn tureckého prezidenta Erdogana. Celkovo, USA ako jeden z hlavných aktérov konfliktu, sa ocitli v nezávideniahodnej situácii. S najväčším spravodajským vybavením musia vedieť kto udržuje Islamský štát nažive a dodáva mu paru. A zrejme im nie je príjemné zistenie, že medzi donormi sú aj ich spojenci v regióne. Či Saudská Arábia, ktorá vníma konflikt ako nábožensko-politický stret šítov a sunitov, a preto v tichosti toleruje podporu sunitského Islamského štátu. Alebo ďalší americkí spojenec Pakistan, kde, ako zaznelo aj na poslednej diskusii v Záhrade, fungujú na uliciach náborové centrá Islamského štátu. A do toho všetko teraz nastupujú európske mocnosti (vrátane Ruska), ktoré majú pocit, že všetko vyriešia zhodením tisícov bômb z lietadiel. A všetko si zase zlízne človek milión…
Na záver na veselšiu tému. Vážme si, že máme banskobystrický pivovar. Urpiner berieme ako samozrejmosť, ale je to unikátne pivo a tieto ocenenia nedostáva náhodou. A ja si dávam záväzok, že aj keď čiernemu pivu neholdujem, najbližšie si ho dám…
