V prípade, že by sa malo mesto rozvíjať tak, ako sa to naplánovalo v strategickom rozvojovom dokumente, potrebovala by samospráva v mestskej kase minimálne o šesť miliónov eur ročne viac. 

Tajovského-Lazovná
Jedným z najväčších miestnych projektov by malo byť prepojenie Tajovského ulice s Lazovnou popri amfiteátri.

Na budúcotýždňovom mestskom zastupiteľstve sa bude prerokovávať návrh Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) mesta Banská Bystrica. Ten načrtol ciele a rozvojové projekty mesta na najbližších osem rokov. Dovedna by mala samospráva iba z vlastných prostriedkov vyčleniť 48,5 milióna eur. A to v tejto sume nie je zarátaná spoluúčasť na projektoch financovaných z eurofondov, ktorých je v akčnom pláne PHSR neúrekom. Plán na najbližších osem rokov nevyčísľuje ani náklady na opravy zdevastovaných chodníkov a ciest, ktorých má Banská Bystrica v havarijnom stave dovedna 180 úsekov.

Preto odhad 48,5 milióna eur je ešte umiernený. Pokiaľ by mala ísť samospráva podľa nalinajkovaného scenára, ročne by musela nájsť o šesť miliónov eur na investície viac ako doteraz.

Rozpočet mesta, resp. jeho výdajová časť, sa pritom medzi rokmi 2011-2015 pohyboval v rozmedzí 41,4 až 46,4 milióna eur. Rozdiel bol spôsobený najmä zmenou prerozdeľovania podielových daní, keď samosprávy v roku 2013 dostali namiesto pôvodných 65,4% až 67% a následne v roku dokonca 68,5%. Stále to však nedosahuje úroveň rokov 2005-2011, kedy samosprávy dostali 70,3% z dani z príjmov fyzických osôb.

narodna
Oživenia sa z eurofondov majú dočkať aj mestské fontány. Aj tu však bude nutné spolufinancovanie samosprávy.

Aj keď vláda plánuje návrat na úroveň 70% z dani z príjmov FO pre samosprávy, stále to nebude stačiť banskobystrickej radnici na vykrytie rozvojového rozpočtu.

Dôležitým faktom je, že aj v súčasnosti je veľká časť rozpočtu nemenná a s jednotlivými výdajovými zložkami sa nemôže radikálne hýbať. Viď. kapitola školstvo, doprava, odpadové hospodárstvo, svietenie…

Druhým faktom je, že najväčšie investície v meste sú potrebné v oblasti dopravy. Na vybudovanie nových miestnych komunikácií by malo ísť dovedna 33 miliónov eur. Plné financovanie by podľa PHSR malo byť na pleciach mesta, keďže v najbližšom období nebude možnosť na takéto projekty čerpať eurofondy.

Z kade na to zobrať?

Pokiaľ nemá zostať PHSR iba zdrapom papiera, ale skutočnou stratégiou rozvoja na osem rokov dopredu, potrebuje mesto nájsť prostriedky na jeho plnenie. Ukazuje sa, že rozpočet mesta je výrazne podvýživený. Jedinou možnosťou tak z môjho pohľadu ostáva väčšia podpora štátu a jeho dofinancovanie mestskej kasy. Alebo zvyšovanie miestnych daní, čo by bol nepopulárny krok s negatívnym dosahom na obyvateľov.

Autor blogu:

Matej Bučko

Občiansky aktivista, politológ, so záujmom o komunálnu politiku a jej témy. Začínal som ako regionálny novinár, ktorý sa venoval témam efektívneho hospodárenia samospráv. Poslanec mestského zastupiteľstva v rokoch 2014-2018. Momentálne pracujem pre stranu SPOLU, ktorej som členom.