Málokto asi vie, a to aj medzi primátormi krajských miest, že v novom programovom období, je možné komunitne vedený miestny rozvoj prostredníctvom miestnych akčných skupín, realizovať aj na území miest.
Možno málokto vie aj to, čo je to komunitne vedený miestny rozvoj a čo sú to miestne akčné skupiny.
Komunitne vedený miestny rozvoj
Je inovatívnym nástrojom integrovaného miestneho rozvoja postavenom na princípoch prístupu LEADER, ktorý sa v Európskej únii (EÚ) aplikuje už 20 rokov a je zložený predovšetkým na:
– postupe zdola nahor – teda na riešení potrieb zadefinovaných miestnou komunitou a podporených zvonku (vládou, regiónom, EÚ),
– vytvorení verejno-súkromného partnerstva – ako inštitucionálnej formy pre implementáciu podpory rozvoja územia, zloženej so zástupcov verejného, súkromného a občianskeho sektoru, z ktorých v partnerstve nemá nik viac ako 49% členov,
– spoločnom rozvojovom programe, ktorý je vytvorený zdola za účasti zástupcov všetkých troch sektorov a na základe ktorého sa prerozdeľujú finančné zdroje na projekty,
– teritoriálnom princípe – to znamená, že podpora je určená pre homogénne územie viacerých obcí, resp. mestských častí, ktoré navzájom spolu súvisia a majú minimálne 10.000 a maximálne 150.000 obyvateľov,
– inováciách – s cieľom podporovať tvorivé a originálne, nové riešenia a invenciu obyvateľov, samospráv a podnikateľov
– sieťovaní – spájaní rôznych subjektov do spoločných záujmových skupín a ich vzájomné prepájanie a spolupráca na realizácii rozvojovej stratégie
Miestne akčné skupiny
Sú verejno-súkromné partnerstvá založené na princípoch LEADER, ktoré majú vypracovanú svoju rozvojovú stratégiu (program), majú vytvorené príslušné orgány pre implementáciu stratégie (programu) a majú na to kvalifikované personálne a materiálno-technické vybavenie.
Príležitosti pre krajské mestá
V novom programovom období 2014-2020 majú krajské mestá na riešenie svojich problémov v oblasti dopravy, verejných služieb, kreatívneho priemyslu a životného prostredia vyčlenené samostatné finančné prostriedky. Pre to, aby ich mohli čerpať, musia mať tiež vypracovaný strategický rozvojový dokument v partnerstve verejného, občianskeho a súkromného sektoru – Udržateľný mestský rozvoj (UMR). Je len na tomto partnerstve, akú zvolí formu pre implementáciu svojej stratégie udržateľného mestského rozvoja.
No nie je to len o tom, či občania budú čakať na to, ako Mesto rozhodne o spôsobe realizácie stratégie. Práve oblasti základných služieb – škôl, škôlok, komunitných centier, zelene, parkovania…, ktoré sa dotýkajú priamo obyvateľov sídlisk, by bolo efektívne a veľmi vhodné riešiť prostredníctvom miestnych akčných skupín. A tu je príležitosť mestských častí, aby si sformovali svoje vlastné miestne mestské akčné skupiny, zadefinovali svoje priority a uchádzali sa o realizáciu v rámci UMR.
Využil by sa tak jednak tvorivý potenciál obyvateľov a zároveň by došlo aj ku koncenzu v rozhodovaní o umiestňovaní investícií do územia sídlisk. Zvýšila by sa tým participácia občanov na rozhodovaní tak, ako to vlastne predpokladá a umožňuje aj legislatíva Európskej únie a ako o tom naši občania, ale aj mestá a poslanci, veľmi málo vedia.
