Predseda regulačného úradu si nevšimol bilbordy pri cestách, preto rozhodol inak, ako sľuboval premiér. Poslanec a predseda parlamentnej strany Sme rodina je znovu oteckom. Alex je desiaty v poradí, mamička deviata. Železnice zachraňuje predseda Parlamentu, RegioJet odchádza. Vyrobili sme viac ako milión automobilov, keď k nám prichádzala prvá fabrika, vtedy to opozičník Róbert Fico odmietal, nechcel aby sme boli montážnou dielňou Európy. „Bezvýznamný“ poslanec Miro Beblavý prichádza s návrhom, ako zrušiť nepotrebné a verejné financie požierajúce VÚC. Všetci ostatní sa zobudili a ostro mu vyčítajú populizmus. Premiér krajiny sa srdečne stíska s primátorom Martina, pred rokom mu nevedel prísť na meno a mestu odmietol pomôcť. Minister obrany povyšuje vojakov v zálohe, ale prečo na mňa zabudol? Marián Varga oslavuje 70ku a dostáva ocenenie Kryštálové krídlo, gratulujú mu aj tí, čo mu v minulosti nevedeli prísť na meno. Tak takto si tu my žijeme….
Napriek treskúcej zime, krajská politická scéna postupne a opatrne rozmŕza. Župné voľby provokujú a vysielajú výzvy. Konečne sa z trojročného spánku prebúdzajú aj politické strany, ktoré pravdepodobne z obavy o výsledok, možno si neveriac a obávajúc sa potupnej porážky prešľapujú a vyčkávajú. Neviem na čo a veru vôbec neviem na koho.
SMER-SD a MOST-HÍD, každá iným slovníkom vyzývajú na spojenie všetkých politických strán s jediným cieľom, poraziť v našom kraji Mariána Kotlebu. Aby bola koaličná mozaika úplná, žiada sa dodať, že predstavitelia vládnej SNS sa opakovane vyjadrili, že strana postaví svojich kandidátov.
Aká je situácia, koncom januára 2017? Jasne sa vyjadrili, nekľučkujú a nevyčkávajú traja kandidáti. V auguste oznámil kandidatúru mestský poslanec Igor Kašper. Mladý podnikateľ vstúpil do kampane razantne, obchádza obce v kraji, diskutuje, ponúka svoje videnie a evidentne tu nachádza podporu. Druhým v poradí bol Milan Urbáni, kandidatúru oznámil v decembri minulého roku. Dlhoročný poslanec ĽS-HZDS, znalec na zdravotníctvo, od decembra 2010 predseda Strany moderného Slovenska. V januári tohto roku oznámil kandidatúru Ján Lunter. Potravinár, ktorý vybudoval rodinnú firmu, poctivý a skromný muž. Je zjavné, že ho podporuje poslankyňa NRSR Viera Dubačová (OĽaNO), nezávislí poslanci mestského zastupiteľstva v B. Bystrici, primátor Hriňovej Stanislav Horník (v marci kandidoval ako člen strany Šanca do NRSR, je poslancom ZBBSK). Určité indície mi nahovárajú, že podporu našiel aj v Grasalkovičovom paláci a prekvapivo aj DenníkN mu vyjadruje podporu. A to je zatiaľ všetko. Kandidatúru zvažuje generálny riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev, poslanec NRSR Martin Klus (SaS), povráva sa aj o kandidatúre primátora mesta Jána Noska, primátora mesta Žiar nad Hronom a poslanca NRSR Petra Antala (MOST-HÍD). Samozrejme, že som nezabudol, pozíciu župana ide obhajovať Marián Kotleba, pretože „šetrí, nekradne a plní sľuby“.
Určite to nie je definitívne, kandidáti sa ešte s istotou objavia, dokonca si myslím, že nás čakajú neočakávané prekvapenia, nuž uvidíme.
Je prirodzené, že tí, čo očakávajú výmenu na župnom stolci odmietajú narastajúci počet kandidátov. Vedia počítať, poznajú volebné počty. Každý, koho to zaujíma, sa začína identifikovať so svojím kandidátom. Predpokladám, že plynutím času a väčšou otvorenosťou kandidátov bude tento proces silnieť a bude štruktúrovať, ale tým bohužiaľ aj „rozrieďovať“ voličov kraja. Osobné stretnutia, rozhovory, snaha ponúknuť riešenia, súperenie vízií, osobné nasadenie a aktivita tomu určite pomôžu. Ponuka je už dnes pestrá, všetci, teda okrem jedného, chcú zmenu.
Ako z toho von, ako dokázať to, čo sa nám dnes zdá ako nemožné? Ako docieliť, aby do finále išiel ten, kto je najlepší, kto dokáže nielen poraziť dnes sa javiaceho favorita, ale aj zdatne a zodpovedne viesť krajskú samosprávu? Ako povedať, vzdajte sa, veď všetci viete/me, že 5-8 kandidátov nemôže poraziť jedného? Zažil som to v roku 2010, dobre viem aké sú to pocity, čo potom nasleduje a ako sa s tým človek dokáže vysporiadať. A nielen on, ale aj jeho rodina a priatelia. Je to ťažké, ale je to o zodpovednosti aj za tých, ktorí to zľahka odmietnu a zapoja sa medzi tých, čo sa s tým nikdy, teda ani doteraz nezmierili. Budeme počuť silné slová, odhodlania a sľuby. Všetky vyjadrenia budú vo svojej jadre len o jednom, ako zmeniť atmosféru, ako dodať silu a nádej, ako spájať a nie rozdeľovať, ako vrátiť dôveru a zlepšiť vzťahy. Áno, toto len príde, toto nás niekedy za 7 mesiacov len čaká. Buďme svedomití, sledujme situáciu a nenechajme, prosím, všetko len na politikov a smelých kandidátov. Zmenu dokážeme urobiť len my sami, nik to za nás neurobí.
V roku 2010 bola situácia tej dnešnej veľmi podobná. Východiská rovnaké, obsadenie pozícií samozrejme iné, ale cieľ rovnaký. Kandidát ľavice na primátora jasným favoritom, čo opakovane potvrdzovali prieskumy profesionálnych agentúr. Za ním traja kandidáti, ktorých kampaň a jej obsah boli ako vytvorené cez kopír. Všetci traja chceli zmenu, svorne o tom všade a opakovane písali a hovorili. Dva nezávislé podrobné prieskumy 2 týždne pred voľbami potvrdili, že ak sa nič neudeje, s náskokom zvíťazí kandidát ľavice. Nasledovalo rozhodnutie, ktoré veru ľahké nebolo. Bolo však nevyhnutné a definitívne. Dvaja sa vzdali v prospech jedného a ten jasne zvíťazil. Nebyť osobného rozhodnutia, tak sa tak nikdy nestane. Nie, nechcem sa k tomu vracať, len sa obraciam na všetkých, ktorí inak zmýšľajú, že sú vedľa, že o 10 mesiacov bude pravdepodobne všetko inak. Osobná zodpovednosť, sila presvedčenia, odvaha vysporiadať sa s tým, čo príde, svedomie, ktoré sa určite ozve, to vás, vážení kandidáti a vaše volebné tímy čaká a neminie. Držím vám palce, myslite na to.
Ak je pravdou, čo všetci tvrdia, alebo budú tvrdiť, že situácia je vážna, že niet vyhnutia, že urobia všetko preto, aby pomohli k zmene tak sa pýtam, čo tak poctivé a úprimné správanie? Čo tak sadnúť verejne a otvorene pred médiá a ich prostredníctvom pred občanov kraja a ponúknuť im verejný prísľub, že keď príde rozhodujúci čas, tak sa opäť stretnú a rozhodnú kto z nich pôjde do finále? Často hovorím a platí to čoraz viac, že mimoriadna situácia vyžaduje mimoriadne, teda nie bežné riešenie. Uvažujte nad tým, prosím, stojí to za to.
Opakovane sa inšpirujem situáciou v Českej republike. Tiež ich čakajú voľby a to nielen parlamentné, ale v marci 2018 aj prezidentské. Národ je rozdelený, urážky lietajú jedným aj druhým smerom. Atmosféra hustne a to kampaň ešte nezačala. Ako z toho von, čo s tým urobí občan, normálny bežný človek? Preto ma ani neprekvapila iniciatíva s názvom „Kroměřížská výzva“, ktorá zadefinovala, o akého prezidenta má záujem ten, kto sa k nej pripojí. Možno, čo poviete, pomohlo by niečo podobné aj nám, občanom Banskobystrického kraja?
