Ešte sa párkrát vyspíme a bude to. Prvá marcová sobota a viacerí pôjdeme voliť. Čakajú nás siedme demokratické voľby, pre zmenu v riadnom, nie v predčasnom termíne. Dvadsať (1992-2012) rokov som bol aktívne v politike a vždy na strane liberálnej pravice. To len pre poriadok, ak by z mojich slov bolo cítiť niečo tendenčné a pre niekoho možno preto neprijateľné. Názor nezabíja, tak prečo nie.
Keď sa na politickú scénu pozriem optikou nášho mesta, cez výsledky volieb až po miestne aktivity politických strán, tak hodnotenie je veľmi jednoduché. Dnes sme mestom ľavicového 
SMERu, občas mesto liberálov a samozrejme nezabúdam, čo ma neteší, že aj mestom Mariána Kotlebu. Iné, teda služobne staršie strany akoby pôsobili v ilegalite, nič o nich nevieme. Kresťanskí demokrati boli v minulosti najmä vďaka poslancom mestského parlamentu aspoň viditeľní. Z mojich skúseností však neboli spoľahlivým a vypočítateľným partnerom. Kotrmelce začali nielen na miestnej, ale neskôr aj na regionálnej úrovni, čím rozbíjali jednotu pravice. Tak ich aj hodnotili miestni voliči, nikdy neprekročili celoštátny výsledok. Modrí (SDKÚ) sa po roku 2012 úplne vytratili, akoby strácali dych a svoju identitu. Kdeže sú tie roky, keď ich volilo viac ako štvrtina voličov. „Maďarské“ politické strany dávno rezignovali, ani len sa nepokúsili zaujať a osloviť nášho voliča. Aj keď je to paradox, „zamútili“ pri voľbe predposledného primátora, a to poriadne. Ich volebné výsledky zatiaľ nestoja za komentár. Národniari mali tiež svetlé chvíle, najmä rok 2006, rok mladých, bol ukážkový, avšak už sa viac nezopakoval. Spomínam na roky (1998-2002), keď tu fungovala strana Rudolfa Schustera a roky (2002-2006) strana Pavla Ruska. Krátky okamih, ale evidentne tu bol. Patrí sa pripomenúť aj hnutie Igora Matoviča, ktoré v roku 2012 malo výsledky, ale ich miestny reprezentant bol tak poctivo utajený, že sme ho nikdy nevideli.
Ľavica má a aj bude mať v našom meste budúcnosť. Základ sa tvoril niekedy po roku 1998, kedy bola vo vláde demokratická ľavica (SDĽ), väčšinou veteráni socializmu. Mesto malo svojich 
poslancov aj v národnom parlamente. Strana mala fungujúce a zocelené štruktúry, dokonca aj majetok po komunistoch. Vznik silnej strany „tretej cesty“, neskôr sociálnej demokracie sa datuje práve do tohto obdobia. Vtedy vládna koalícia „darovala“ mesto, okres a kraj ľavici a tak to platí dodnes. SMER je dnes silnou a konsolidovanou stranou, ktorá od tradičného stavania májov, organizovaním MDŽ, ale aj politicky umnou dotačnou politikou upevňuje svoje pozície. Výsledok je jasný, v meste boli štyria primátori a dvaja župani z ľavice. Stranícke špičky sa neskrývajú a v meste ich cítiť.
Liberáli z SaS vstúpili do miestnej politiky vynikajúcim výsledkom v roku 2010. Mňa neprekvapil, tak som tipoval, výsledok ďaleko prekročil slovenský výsledok. Liberálny základ v našom meste potvrdili výsledkom aj v roku 2012, kto
rý o viac ako polovicu prekročil celoslovenský.
Jasné, že nezabudnem na Mariána Kotlebu. Strana so zázemím na úrade BBSK, ktorá oslovuje vyplašených a naivných. Strana ktorá nič nerobí, len občas zakričí a zabúcha. Podľa môjho názoru, strana minulého storočia, ktorá má svojich verných divákov a roztlieskavačov. Strana nenávidená, ale aj milovaná. Nič s tým nenarobíme, pretože je to vyleštené zrkadlo, ktoré zrkadlí našu politickú scénu. Jedno však viem určite, keby Marián Kotleba využil svoje viac ako dva roky vo funkcii, priniesol výsledky a koncepčne pracoval, tak by dnes v preferenciách trónil veľmi vysoko.
Boli sme mestom, kde panovala rovnováha, kde to bolo ľavica vs. pravica nerozhodne. Dnes to už neplatí. Tak ako píšem, pravica utiekla, zaliezla, vôbec ju nevidieť a nepočuť. Nebyť liberálov, tak o nej nič nevieme. Občanov a voličov pravice však nik nevymenil, stále tu žijú, pracujú, bývajú, majú svoje hodnoty a sny a chodia voliť. Sú však, priznávam, rovnako ako ja znechutení a sklamaní. Ako to už v živote býva, keď niekto zlyháva, tak sa objaví niečo nové. Hlási sa do verejnej služb
y, razantne a odvážne. Týmto si vysvetľujem silnejúcu pozíciu mestských aktivistov, ktorých situácia verejného priestoru donútila hľadať fungujúce napojenie na podobných v iných kútoch Slovenska. To, že ich dnes koncentruje najmä Igor Matovič, to považujem skôr za núdzu ako cnosť. Byť iný volebný systém, zvláštny politik v Trnavy by osirel. Nielen naše mesto, ale aj celé Slovensko chtiac alebo nechtiac eviduje, že kandidátky sú plné aktivistov, nepolitických politikov, ktorým nechýba občianska guráž, city a emócie. Nebojácne a v zlom počasí neúnavne burcujú spoločnosť.
Zatiaľ, priznávam, nepoznám pozíciu strany SIEŤ. Evidujem ustrašený a takmer u
tajený komunálny pokus, ale na to radšej zabudnúť. Predseda strany bol spolu s Andrejom Kiskom osviežením prezidentskej kampane. Prezentoval sa iným slovníkom, vyžaroval energiu, používal neošúchané frázy, pôsobil sviežim dojmom. Raketový nástup striedal pád, z ktorého sa strana nevie vymotať. Pôsobí ťarbavo a ťažkopádne, biele košele nezaberajú. Neviem, či ide o únavu, neskúsenosť alebo mám za tým hľadať niečo úplne iné. Je to strana jedného muža a akékoľvek jeho zaváhanie štartuje pokles ich preferencií. Pred pol rokom som tipoval výrazný úspech, dnes váham.
Ako to vidím, ako to dopadne? V našom meste jasne zvíťazí SMER, o tom niet pochýb. Očakávam však d
obrý výsledok strany SIEŤ. Myslím si, že Ladislav Lukáč bude historicky ďalším poslancom parlamentu. Taktiež si myslím, že veľmi dobre dopadne SaS a dokonca predpokladám, že nielen Martin Klus, ale aj Miroslav Ivan budú kolegami Ľubomíra Vážneho, Petra Pellegríniho, Ľubice Laššákovej a Laca Lukáča. Národniari tiež zopakujú svoje pozície z roku 2006 a Karol Konárik sa tam tiež môže dostať. Aktivistov bude s istotou v parlamente reprezentovať Viera Dubačová. Bude tam aj napriek tomu, čo som napísal aj konzervatívec Peter Muránsky. Banská Bystrica by mohla mať 9 poslancov v Národnej rade a to ani veľmi nefabulujem.
Otázka znie, a čo s Kotlebom? Lídri politických strán mlčia, nechcú o tom hovoriť. Predstierajú, že keď o ňom nehovoria, keď ho nevidia, tak ako by neexistoval. Zakrývajú oči, zapchávajú uši a držia ústa. Zabúdajú vo svojej „osvietenosti“, že protestné hlasy nezoberie len Matovič s Kollárom, ale že Kotlebova podpora neustále rastie. No uvidíme, ale predpoklad, že Marián Kotleba bude desiatym poslancom, je veľmi reálna.
Čo dodať na záver? Viac ako po roky minulé budú rozhodovať preferenčné hlasy, teda krúžkovanie. V stranách s výsledkom do 7% môže krúžkovanie úplne pomeniť poradie úspešných. Ja osobne voliť pôjdem a krúžkovať určite budem. Musím však pred tým urobiť jeden vážny krok. Znížim si latku mojich nárokov a zabudnem opozícii štyri premárnené roky. Voliť teda pôjdem, ale so vztýčenou hlavou to veru nebude.
